V tomto roku sme oslavovali 25. výročie založenia nášho Klubu zachovávania slovenských tradícií a spevokolu. Sme hrdí na to, že sme jediná občianska organizácia v Novej Hute (Bükkszentkereszt), ktorá funguje takmer štvrť storočia. A s akým úmyslom sme založili náš klub?
Máme spoločné spomienky a spoločné korene, ktoré si chceme zachovať a aby sme spomínali na minulosť, na našich milých predkov, prarodičov. Náš klub pomáha aj starým, osamoteným ľuďom, ktorých prežitie pre zlé životné podmienky často závisí len od nás.
História našej dediny sa začala pred 250-270 rokmi, čo je v prúde dejín iba krátka doba, ale pre nás, ktorí tu žijeme, je to dlhý čas, najmä keď skúmame minulosť a snažíme sa oboznámiť novú generáciu so životom našich starých otcov. V čase Rakúsko-uhorskej monarchie, za vlády Márie Terézie sa zakladali prvé objekty ťažkého priemyslu, čo súviselo aj so začiatkom našej histórie. Na výzvu cisárovnej prišli do nášho regiónu sklárski odborníci, ďalej ľudia, ktorí sa zaoberali pálením vápna a dreveného uhlia. A práve oni založili a rozšírili prvé osady po celom území Bukových vrchov a Zemplína.
Takto vznikli naše tri susedné dediny (Bükkszentkereszt - bývalá Nová Huta, Répášska Huta a bývalá Stará Huta, dnes Bükkszentlászló).
Podľa rozprávania našich predkov to boli veľmi ťažké a namáhavé časy. Tunajších ľudí spájali slovenský materinský jazyk a národnostné povedomie, čo nás zbližuje dodnes. Kontakty medzi dedinkami boli veľmi dobré, ich obyvatelia sa stretávali v rámci rozličných podujatí. Napríklad na fašiangy chodievali na saniach cez vysoké kopce zabávať sa, na hody putovali do susedných obcí s cirkevnými zástavami. V nedeľu sa obyvatelia troch dedín zúčastňovali na bohoslužbách v Novej Hute, lebo v tom čase bol kostol iba u nás. Často, keď boli veselí, vymýšľali hrubé žarty, dokonca si menili svoje priezviská a prezývkami pomenovali osady.
Dnes každá dedinka má svoj kostol. Aj teraz sa často stretávame na podujatiach, cestujeme autom, autobusom a nie na saniach, alebo pešo ako naši predkovia. Ale zdedili sme aj žartovné pomenovania našich dedín. Tešíme sa, že dnes môžeme otvorene prijať vlastnú minulosť, udržiavať našu kultúru, na ktorej sme vyrástli. Zbierame naše piesne, zvyky našich rodičov, aby nebolo neskoro. Preto sme v roku 1991 založili klub s 24 členmi, z ktorých sme, žiaľ, zostali iba šiesti. No z roka na rok sa nám darí získavať mladých ľudí, dnes má klub 57 členov. Zozbierali sme napríklad aj tradičné recepty, prezentujeme sa aj v dedinskej káblovej televízii. Naše jedlá už varia aj v základnej škole, kde si vytvorili slovenskú kuchynku. Máme úzke vzťahy s materskou a základnou školou. Zriadili sme aj mini múzeum, v ktorom chceme ukladať naše pamiatky pre budúce generácie. Za 25 rokov sme prežili veľa krásnych spoločných chvíľ. Radi chodievame aj na Slovensko, najmä do Košíc, kde sa cítime ako doma. V Maďarsku sme navštívili priateľov slovenskej národnosti na Dolnej zemi a na Zemplíne. Touto cestou ďakujeme Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku a ZSM za pomoc pri organizovaní nášho programu.
Na oslave 25. výročia nášho klubu predsedníčka Slovenskej samosprávy v Novej Hute Alžbeta Telekesová privítala hostí z Répášskej Huty a poslancov, ako aj členov klubu. Vedúca klubu vo svojom príhovore zaspomínala na uplynulé štvrťstoročie. Vyzdvihla, že bez vytrvalosti a vzťahu k zachovávaniu tradícií by sme spolu nesedeli v tejto peknej obci. Minútou ticha sme si uctili pamiatku zosnulých členov.
Najkrajšou súčasťou programu bolo vystúpenie mladých členov s miestnymi piesňami a tancami, čo bolo prekvapenie pre zakladajúcich členov klubu.
Atmosféra osláv bola vynikajúca, po večeri sme spievali a spomínali na spolu prežité roky.
Lujza Ladányiová
Foto: Attila Orliczki