Bola to skvelá myšlienka usporiadať na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Budapešti konferenciu spojenú s recepciou práve v deň, keď Karol Wlachovský oslavoval 75. narodeniny.
20. mája sa rezidencia priam hemžila významnými osobnosťami, ktoré prišli zablahoželať jubilantovi a vypočuť si zaujímavé, fundované, pútavé prívety a prednášky. Konferenčné predpoludnie, na ktorom sa zúčastnilo niekoľko veľvyslancov, politikov, veľa univerzitných profesorov, literátov a predstaviteľov Slovákov žijúcich v Maďarsku – priateľov, súpútnikov, kolegov či dobrých známych jubilanta, nieslo názov „50 rokov na pomedzí slovenskej a maďarskej kultúry“.
Sympózium moderoval historik, právnik, slavista Ivan Halász. Ako prvý sa oslávencovi a všetkým prítomným prihovoril hostiteľ, veľvyslanec Rastislav Káčer, ktorý po privítacích slovách vyslovil svoj obdiv ľuďom, ktorí dokážu položiť na papier také myšlienky, ktoré po prečítaní môžeme pokladať za svoje – ibaže my ich nevieme tak výstižne napísať. Karol Wlachovský patrí k tej skupine tvorcov, ktorí vedia tieto diela výstižne preložiť – konštatoval a prečítal list, ktorý adresoval jubilantovi minister kultúry SR Marek Maďarič.
Nik z prítomných sa neprekvapil, keď k mikrofónu pristúpil posledný československý veľvyslanec v Budapešti Rudolf Chmel, veď to bol práve on, kto roku 1990 prilákal K. Wlachovského do hlavného mesta Maďarska, za riaditeľa kultúrneho strediska. Ako povedal, „my sme pamätníci, súpútnici, spája nás prítomnosť, ktorá sa veľmi rýchle stala minulosťou... Žili sme v tvorivej symbióze. Obaja sme hungaristi ad hoc, neštudovali sme hungaristiku, ale sme vyrástli z literárneho prostredia... My dvaja sme tvorili zmysluplný tandem.“ Spoločne oživili v hlavnom meste Maďarska česko–slovensko–maďarské vzťahy a najmä kultúrne styky. Rezidencia a kultúrne stredisko poskytovali v tom čase priestory na organizovanie stretnutí renomovaných umelcov.
R. Chmel uviedol, že výsledky práce K. Wlachovského na čele SI sú dodnes viditeľné a poprial mu, aby mu láska k literatúre vydržala. Prisľúbil, že príde na oslavu jubilantovej deväťdesiatky.
O svoje spomienky na spoločné roky vo vydavateľstve Tatran, kde bol K. Wlachovský jej prvým šéfom, sa s prítomnými podelila riaditeľka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová. Prekladateľ z anglického jazyka Otakar Kořínek sa jubilantovi poďakoval za to, že mu umožnil vstup do prekladovej svetovej literatúry. Vyzdvihol jeho zásluhy na vzniku dvoch edícií: Zlatého fondu svetovej literatúry a Zlatého fondu slovenskej literatúry, „ktoré dnes chýbajú asi preto, lebo chýbaš ty“. Uviedol, že K. Wlachovský sa podpísal pod 75 prekladov, čo je krásna zhoda s jeho jubileom. Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková uviedla, že pred 15 rokmi v Sudiciach prevzal K. Wlachovský vyznamenanie Za našu národnosť. Peňažnú odmenu venoval na rekonštrukciu Slovenskej školy v Slovenskom Komlóši. Vždy s úprimným záujmom sledoval literárnu tvorbu Slovákov v Maďarsku uverejňovanú v Ľudových novinách a zároveň redakcii ochotne poskytoval svoje práce – preklady i literárnu kritiku. Vďační sme mu aj za jeho pedagogickú činnosť. Jej osobne neraz ochotne pomohol dobrou radou pri preklade. Poďakovala mu za všetko, čo urobil pre našu národnosť.
So zaujímavými prednáškami vystúpili na konferencii bývalý štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Maďarska Iván Bába, profesor Katedry slovenských dejín FF UK Roman Holec, profesor, literárny historik István Käfer, historik, docent László Szarka a profesor Nitrianskej univerzity Tibor Žilka. Moderátor prečítal prednášku literárneho historika Csabu Gy. Kissa, ktorý sa nemohol osobne zúčastniť na sympóziu. Všetci vysoko hodnotili editorskú, prekladateľskú a literárnovednú činnosť jubilanta, uvádzali bravúrne príklady jeho umeleckého prekladu.
Na záver dostal slovo jubilant. V prvom rade sa poďakoval prítomným za blahoželania. Konštatoval, že 50 rokov je v kontakte s maďarskou kultúrou a 25 rokov žije v maďarskom prostredí. Svoje postrehy a skúsenosti by chcel zhrnúť v knihe pamätí.
Po obsažnom sympóziu pán veľvyslanec pozval všetkých prítomných na recepciu.
VZS
Foto: I. Fuhl