Nová Huta, ležiaca v Bukových vrchoch, napriek nízkemu počtu obyvateľov a uzavretosti, je známa a populárna turistická destinácia.
Maďarská verejnosť pozná obec vďaka bylinkárovi „Ďuri báčimu”, ktorého čaje z byliniek sú široko-ďaleko slávne. Pre našu slovenskú komunitu je však dedinka v údolí malebných hôr blízka z iného hľadiska: žijú tu totiž Slováci. Zašli sme k nim na krátku návštevu na ich najväčšie podujatie, na Slovenské národnostné stretnutie, ktoré usporiadali 28. mája.
Miestna samospráva a slovenská samospráva pripravili pri tejto príležitosti pestrý kultúrny program a sprievodné akcie. Celodenné podujatie sa začalo dvojjazyčnou, slovensko-maďarskou omšou v rímskokatolíckom kostole, potom sa pokračovalo na nádvorí základnej školy, v amfiteátri postavenom v tieni stromov.
Prítomných pozdravila predsedníčka slovenskej samosprávy Alžbeta Telekešová, ktorá odovzdala slovo starostovi Flórianovi Jámborovi. „Je pre nás veľká česť, že ste prijali naše pozvanie a prišli ste v takom hojnom počte, pretože to znamená, že pokladáte za dôležité budovanie slovensko-maďarských vzťahov a zachovanie tunajšej slovenskej kultúry,” pozdravil návštevníkov podujatia F. Jámbor a zvlášť vyzdvihol prácu štvorčlennej miestnej slovenskej samosprávy a slovenského folklórneho súboru. Sú pýchou Novej Huty a aktívne sa zúčastňujú na všetkých podujatiach, buď ako účinkujúci, buď v organizačnom tíme, alebo spestrujú podujatie slovenskými dobrotami pripravenými v peci.
Na stretnutie zavítal aj generálny konzul Slovenskej republiky pôsobiaci v Békešskej Čabe Igor Furdík. „Je mojou úlohou, chodiť po týchto regiónoch, pozrieť, ako ľudia žijú, ako si užívajú život, objaviť, ako a kde žijú Slováci, vlastne čo po Slovákoch ostalo,” povedal generálny konzul vo svojom slávnostnom príhovore publiku, v ktorom okrem miestnych obyvateľov boli aj hostia z okolitých, Slovákmi obývaných obcí a zo slovenských miest Hrhov a Košice. I. Furdík ďalej hovoril o tom, že kultúra, tanec a spev sú tými najlepšími prostriedkami na priblíženie sa dvoch národov.
V nasledujúcom kultúrnom programe zazneli slovenské i maďarské melódie, básne a na javisku ožili slovenské ľudové tance. Ako prví vystúpili škôlkari a žiaci nižších a vyšších ročníkov základnej školy. Miestny slovenský spevokol, Slovenský spevokol v Repašskej Hute a Spevácky zbor spolku dôchodcov v Hrhove priniesli kytice slovenských a maďarských ľudových piesní. V prednese rodinného hudobného súboru Nagy Csomor zo Slovenska odzneli ľudové piesne sprevádzané na husliach. Tanečný súbor Veľká Bukovinka z Repašskej Huty a Folklórny súbor Lipa z Budapešti obohatili stretnutie ukážkami ľudového tanca zo Slovenska a so Slovákmi obývaných častí Maďarska.
Návštevníci sa mohli oboznámiť okrem hudobnej a tanečnej kultúry aj s miestnou gastronómiou, v peci sa celý deň piekli rôzne dobroty. Úryvky z dejín Novej Huty ožili pomocou národopisnej zbierky na školskom dvore a v sklárskom múzeu. Tí, ktorých neodradilo sálajúce slnko, po absolvovaní kratšej pešej túry sa mohli z vyhliadkovej veže ponoriť do panorámy dediny obklopenej živou jarnou prírodou.
Slovenské národnostné stretnutie je jedno z väčších podujatí, ktoré sa uskutočňujú v obci, dozvedeli sme sa od starostu Flóriána Jámbora. „Toto stretnutie je jedno z našich väčších programov, ktorým otvárame letnú sezónu, ale zďaleka nie najväčšie. Máme tri veľké programy, v júni zvyčajne usporiadame Deň pri peci, v júli Deň liečivých bylín, v októbri Deň hríbov. Tieto podujatia prilákajú podľa skúsenosti 3 až 4 tisíc ľudí, na Deň liečivých byliniek k nám zavíta niekedy aj 10 tisíc návštevníkov,” prezradil F. Jámbor. Podľa starostu je dôležité organizovať tieto programy, napriek tomu, že sú niekedy stratové pre samosprávu, lebo väčšina obyvateľov žije z turizmu, ktorý sa evidentne dostáva do pohybu počas takýchto akcií.
(kan)
Foto: autorka
