Tohtoročné, v poradí už 20. oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku sa konali 2. júla v malebnej obci Alkár, s účasťou predstaviteľov všetkých regiónov v Maďarsku obývaných Slovákmi, reprezentantov maďarskej politickej i kultúrnej scény a hostí zo zahraničia.
Valné zhromaždenie 21-ročnej Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) krátko po svojom ustanovení rozhodlo o tom, že sviatok slovenskej národnosti – Deň Slovákov v Maďarsku, sa bude každoročne oslavovať pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda, ktorý je štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Podujatie sa usporadúva každý rok v inom, Slovákmi obývanom regióne.
„Je priam symbolické, že po vlaňajšom Dni Slovákov v Maďarsku v horúcom dolnozemskom Telekgerendáši v poradí 20. sviatok našej národnosti oslavujeme v najvyššie položenej obci Maďarska – v Alkári, po maďarsky Mátraszentimre,“ týmito slovami začala svoj slávnostný uvítací prejav predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. „Symbolické, lebo prítomnosť Slovákov v týchto dvoch diametrálne odlišných prostrediach vypovedá o neobyčajnej prispôsobivosti a vynaliezavosti našich predkov. Oni – hnaní túžbou po väčšom kuse chleba - si okrem vyľudnených, nekonečných močaristých rovín ďaleko na juhu neskutočne namáhavou, vytrvalou prácou podmanili aj kopcovité kraje na severe dnešného Maďarska. Podmanili si ich, našli tu nový domov a pretrvali,“ pokračovala v myšlienkach A. Hollerová Račková, ktorá následne priblížila účastníkom podujatia dejiny hostiteľskej obce od usídlenia sa Slovákov a Nemcov na tomto území v 18. storočí, cez povojnovú výmenu obyvateľstva až podnes. „Príbeh Slovákov v Matre, a Slovákov vôbec, je príbehom neustáleho vytrvalého prispôsobovania meniacim sa podmienkam. Schopnosť reagovať na nové výzvy musí byť vlastná aj nám, ich potomkom, ktorí pracujeme na vytváraní čo najlepšieho prostredia pre našu komunitu,“ upozornila predsedníčka.
Parlamentný hovorca za slovenskú národnosť a predseda parlamentného výboru pre národnosti Ján Fuzik vo svojom prejave pripomenul československo–maďarskú výmenu obyvateľstva, ktorá ostro zasiahla aj do dejín Alkáru, keďže v roku 1947 sa tri štvrtiny Slovákov odtiaľto presídlilo. „S Jánom Varšom sme sa už rozprávali o tom, čo podlomilo našu slovenskú dušu, prečo je taká silná asimilácia, prečo oslabla naša identita... aj pre toto,“ konštatoval parlamentný hovorca. Ďalej hodnotil činnosť parlamentného výboru pre národnosti za uplynulé obdobie. „Snažíme sa o to, aby sme využili naše kompetencie v parlamente, pracovali sme aj tohto roku na tom, aby sme zabezpečovali jednak zákonné, jednak materiálne zázemie pre našu – vašu činnosť. Vlani a tohto roku sme zvýšili štátny rozpočet o 2 plus 2 miliardy forintov a ešte v tomto roku sa podarilo získať ďalších 400 miliónov na investičné ciele... Pre občianske organizácie sme strojnásobili podporu v tomto roku, na 330 miliónov,“ zhodnotil stručne prácu parlamentných hovorcov J. Fuzik. Dodal, že treba oceniť snahy a plány napríklad aj na prevzatie alkárskej školy miestnou slovenskou samosprávou. „Je to pekné, keď aj my Slováci, naše organizácie, inštitúcie, samosprávy dokážeme prispieť k takémuto výsledku a nie náhodou majú Alkárčania už aj v Novohrade, v Níži svojich nasledovateľov,“ povzbudil Slovákov J. Fuzik.
„Stretnutie dokumentuje, že slovenskosť písmom, slovom, duchom v tomto prostredí žije a že sú ľudia, ktorí ju udržiavajú, prezentujú, rozvíjajú,“ povedal predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, ktorý v tejto funkcii sa zúčastnil na najväčšej oslave Slovákov v Maďarsku po prvý raz, a hneď potom, ako Slovensko prevzalo predsedníctvo v Rade Európskej únie. „Môžeme mať názor na EÚ, aký chceme, aj EÚ má svoje problémy, výzvy, ale v každom prípade je to projekt, ktorý nemá alternatívu, najmä po druhej svetovej vojne. Svojou podstatou, svojimi základmi prispieva k porozumeniu, budovaniu vzťahov medzi jednotlivými národmi,“ zmienil sa predseda ÚSŽZ a dodal, že členstvo v EÚ má význam aj v menšinovej oblasti, a výraznou mierou prispelo aj k dobrým vzťahom medzi krajinami V4.
Podľa námestníka štátneho tajomníka Ministerstva ľudských zdrojov zodpovedného za cirkevné záležitosti, národnostné a spoločenské vzťahy Attilu Fülöpa to, že sa vôbec môže zorganizovať podujatie takéhoto rázu, závisí od toho, že vzťah národností v Maďarsku k náboženstvu je oveľa silnejší než priemer, a to im pomohlo prežiť búrlivé dejiny. „V predošlých rokoch aj štát sa snažil zabezpečiť tie práva a podporu, vďaka ktorým je možné zaručiť kultúrnu autonómiu pre národnosti,“ povedal o pomoci zo strany vlády. „Minulosť a dejiny Karpatskej kotliny nás učia, že buď spoločne, v súdržnosti, pomáhajúc jeden druhému ideme dopredu, alebo tieto menšie národy zaniknú,“ dospel k záveru A. Fülöp.
Na predchádzajúcej pobožnosti sa v mene miestneho katolíckeho zboru prihovoril farár Gábor Dobák, ktorý zdôraznil, že maďarský štát by bol oveľa chudobnejší, keby medzi Maďarmi nežili aj národnosti. „Verím, že odlišné kultúry sa vzájomne posilňujú a nie uhášajú. Preto sú potrebné takéto chvíle, keď dovolíme nazrieť do svojho života,“ zmienil sa farár a upozornil Slovákov na to, aby si zachovali svoju otvorenosť. Ekumenickú pobožnosť celebrovali evanjelický farár Ivan Molnár a gréckokatolícky farár Gabriel Kecskés. Ivan Molnár hovoril o kríze ľudských kolektívov, o zániku súdržnosti, o nedostatku úprimných ľudských vzťahov a nadbytku osobných záujmov. „Vo všetkom prevláda sebeckosť a pretvárka,“ konštatoval evanjelický farár, podľa ktorého nie Hospodin nás zanecháva, ale my sa odvraciame od neho. „Keď sa konečne naučíme držať Boha v úcte, je možné mierumilovné, spokojné spolužitie.“ Gabriel Kecskés poprosil Presvätú Bohorodičku, matku a ochrankyňu vo všetkých časoch, aby uchránila rodiny pred rozpadom, odháňala nepriateľov každej lásky a pokoja a prihovárala sa tým, ktorí sú v zovretí duchovnej smrti.
Slovenská a maďarská hymna odznela v podaní Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, v interpretácii slovenskej folklórnej speváckej skupiny z Malej Nány Perla Matry si účastníci slávnostného otváracieho programu vypočuli náboženské piesne.
(kan)
Foto: autorka
Vyznamenaní Za našu národnosť
Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku udeľuje pri príležitosti Dňa Slovákov v Maďarsku vyznamenanie Za našu národnosť. Vyznamenaním uzná Valné zhromaždenie CSSM tie osoby a skupiny, ktoré prispeli k zveľaďovaniu našej Slovače. V tomto roku prevzali z rúk predsedníčky CSSM Alžbety Hollerovej Račkovej počas DSM v Alkári nasledovné osoby a kolektív.
Mária Galántaiová
Mária Galántaiová sa narodila a celý svoj doterajší život prežila vo Veľkej Tarči. Tam chodila aj do základnej školy, ktorá veľkou mierou ovplyvnila jej život. Mala možnosť učiť sa po slovensky, stala sa členkou spevokolu a miestnej tanečnej skupiny, aktívne sa zapájala do slovenského kultúrneho života obce. Od roku 1963 tancovala v Tanečnom súbore Veľkej Tarče a spievala v ženskom speváckom zbore. Bola zakladateľkou ženského spevokolu Venčok, v ktorom spieva dodnes. Keď sa zakladali národnostné samosprávy, stala sa predsedníčkou Samosprávy veľkotarčianskych Slovákov. Túto funkciu zastávala dvadsať rokov. Počas jej pôsobenia každoročne v októbri zorganizovali národnostný deň a výstavu. V roku 2014 už nekandidovala, ale aj naďalej pomáha slovenskej samospráve.
Pod jej vedením uchovávajú aj gastronomické dedičstvo slovenských predkov vo Veľkej Tarči. Organizovala spoločné varenia pod názvom Klub Varečka. Vďaka jej návrhu a usilovnej zberateľskej práci bola vydaná zbierka fotografií Veľká Tarča v obrazoch a kniha pod názvom Perličky z Veľkej Tarče. Podporovala aj žiakov Školy ľudového umenia, zbierala pre nich kroje. V roku 2014 ju Samospráva Veľkej Tarče za svedomitú a obetavú prácu odmenila vyznamenaním Za obec Veľká Tarča.
Ibolya Nagyová
Ibolya Nagyová pochádza zo Zalaegerszegu, kde už od detstva navštevovala tanečný krúžok. Neskôr tancovala v tanečnom súbore Zala, kde sa zoznámila so svojím budúcim manželom, Tardošanom Imrichom Nagyom, ktorý ako vojak tancoval v tomto súbore. Manželia Nagyovci sa usadili v Tardoši, kde v roku 1972 zo žiakov základnej školy založili tanečný súbor. Vďaka ich oduševnenej práci sa za krátky čas hovorilo, že v Tardoši tancuje celá dedina. Vďaka svedomitej a vytrvalej práci pod umeleckým vedením Ibolye Nagyovej sa tanečný súbor Červený mramor stal populárnym a známym. V bohatom repertoári majú choreografie z rôznych častí Maďarska, Slovenska a Sedmohradska. Tanečníci sa úspešne predstavili v siedmich štátoch Európy a v Ázii. Kvalitná odborná práca Ibolye Nagyovej sa odzrkadľuje aj vo výbere choreografií a ich podaní. Dbá o zachovávanie a pestovanie slovenských tradícií. Spracovala miestne riekanky a pesničky pre najmenšie deti pod názvom „Eš perina, perina“. Veľký dôraz kladie na odev svojich tanečníkov. Pre nedostatok financií často sama zhotovuje kroje. Aj svoje deti vychovávala k láske k tancu a k tomu, aby v živote nehľadali problémy, ale riešenia. Za jej oduševnenú a obetavú prácu dostala „Zlatý prsteň pre Tardoš”, čím sa jej samospráva a obyvatelia obce poďakovali za dlhé desaťročia trvajúcu činnosť na poli zachovávania tradícií a rozvoja spoločnosti.
Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena
Slovenský spevácky zbor Ozvena bol založený v roku 2000. Jeho predsedníčkou je už od založenia Zuzana Hollósyová. Prvým hudobným vedúcim zboru bol dirigent Ján Šutinský, po ňom viedla zbor dirigentka Marta Pálmaiová-Pápayová a v súčasnosti pracuje pod taktovkou Ákosa Somogyváryho. Spevácky zbor Ozvena prezentuje zborovú slovenskú hudobnú kultúru Slovákov žijúcich v Maďarsku, ako aj svetové hudobné skladby. Má široký repertoár skladieb, štvorhlasné úpravy slovenských ľudových piesní z Maďarska, ako aj zborové a cirkevné skladby. Zbor organizuje každý rok stretnutie slovenských speváckych zborov s medzinárodnou účasťou. Vystupuje na podujatiach slovenských samospráv a na cirkevných oslavách. Slovenskú hudobnú zborovú kultúru šíri aj v zahraničí na medzinárodných festivaloch. Viackrát získali najvyššie uznanie medzinárodnej poroty v Prahe, v Brezne a v Bratislave. Spevácky zbor Ozvena sa zaoberá aj vydavateľskou činnosťou. Vydal dve CD platne a dva zväzky spracovaných slovenských ľudových piesní.
(CSSM)
Vyznamenaný Kerepeš, folklór z regiónov a modrotlač
Sklárstvo, pálenie uhlia a ďalšie remeslá
NEMZ-CISZ-160041