Regionálne kolo Slovenského škovránka v Tatabányi-Bánhide

Po dvoch rokoch sa spevácke zbory a hudobné formácie opäť zišli, aby v rámci súťažnej prehliadky Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) s názvom Slovenský škovránok ukázali svojim „kolegom“, porote a záujemcom o slovenský folklór, čo všetko dosiahli za uplynulé obdobie. Dejiskom prvého regionálneho kola bola Tatabánya-Bánhida, kde na pôde Domu kultúry A. Puškina účastníkov privítala vedúca miestneho Regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Ružena Izingová Pruzsinová. Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková vo svojom privítacom prejave prízvukovala, že od poslednej prehliadky nastali rôzne pozitívne zmeny, ale takisto aj smutné udalosti. Zvlášť sa zmienila o zosnulej Gizele Molnárovej z Mlynkov, ktorá bola horlivou zástankyňou slovenského folklóru nielen vo svojej rodnej obci, ale jej zásluhy boli nepopierateľné aj na celoštátnej úrovni. „Verte mi, že či to bude zlatý, strieborný, alebo bronzový škovránok, ktorý tu dnes získate, ale ako sa vy snažíte, ako sa vy cítite byť Slovákmi, zato by každý dostal Zlatého škovránka,“ zdôraznila predsedníčka ZSM. Zároveň predstavila členov poroty, ktorými v tomto regionálnom kole boli ľudová speváčka, profesorka Technickej univerzity vo Zvolene Anna Šatanová, ďalej druhý predseda Združenia speváckych zborov, hudobných kapiel a folklórnych súborov v Maďarsku (KÓTA) József Birinyi, pričom predsedom poroty Slovenského škovránka bol renomovaný muzikológ István Alföldy-Boruss, ktorý dlhé roky stál na čele hudobných formácií Maďarského rozhlasu a ktorý od samých začiatkov usporiadania súťažnej prehliadky ZSM, teda od roku 2004, zastáva funkciu vedúceho poroty.

Javisko ako prvé obsadili členky Ženskej speváckej skupiny z novohradského Legíndu, ktoré sa po prvýkrát zúčastnili súťaže ZSM. Do Bánhidy prišiel aj Spevácky zbor Zimozeleň z neďalekého Sílešu, na harmonike ich sprevádzal Viliam Urbanič, ktorý zabezpečuje hudobný sprievod viacerých formácií z hostiteľského regiónu, z centra Komárňansko-ostrihomskej župy. Ženská spevácka skupina z Čívu pripravila na prehliadku kyticu vojenských piesní. Nasledovala hudobná kapela Csibaj banda z Jače, sólo spievala Mónika Nemeczová. Táto formácia predniesla slovenské piesne zo zbierky známeho etnografa Štefana Lamiho, zvláštnosťou je, že v kapele hrá aj vnuk, aj pravnuk nášho zosnulého výskumníka. Spoločný zbor Bánhiďanov, Sílešanov a Tardošanov už niekoľko rokov funguje pod názvom Vérteš-Gereče, na prehliadke sa predstavili s vysťahovaleckými piesňami. Po spoločnom spevokole troch kolektívov nasledoval spevácky zbor Gereče z Tardošu, ktorý sa môže popýšiť početnými zvukovými nahrávkami, ako aj zbierkou ľudových piesní. Spevácky zbor hostiteľov, Bánhiďanov, si pripravil kyticu ľúbostných piesní, na harmonike ich sprevádzal László Csanálos. Santovský páví krúžok sa prezentoval kyticou slovenských ľudových piesní z rodnej obce členov tohto spevavého kolektívu.

„Na bronzového škovránka sme tohto roku v tomto regionálnom kole jednoducho zabudli,“ oznámil začiatkom hodnotenia prednesov jednotlivých telies predseda poroty István Alföldy-Boruss. Ako uviedol, pri hodnotení berú do úvahy, či hlasy spevákov a hudobných nástrojov sú čisté a zladené, výber ľudových piesní, resp. kytice a aký je ich prednes, ale aj to, ako sa umiestnia účinkujúci na javisku a nakoľko sú vierohodné ich kroje. Anna Šatanová vyzdvihla napríklad veľmi dobrý výber piesní Ženskej speváckej skupiny z Legíndu, ktoré boli objavné, nevšedné. „Neprestaňte spievať!“ povzbudila účinkujúcich na záver svojho hodnotenia ľudová speváčka zo Slovenska a zároveň im zaspievala rezkú slovenskú pieseň zo svojho rodného, detvianskeho kraja. Druhý predseda združenia KÓTA József Birinyi zdôraznil, že pestovateľov slovenského folklóru v Maďarsku pozná predovšetkým z rôznych odborných doškoľovaní KÓTA a práve o zosúladení týchto seminárov a dielní hovoril aj s riaditeľkou Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarínou Király, ktorá sa tiež zúčastnila na prehliadke v Tatabányi. Pritom vyjadril radosť aj z toho, že medzi účinkujúcimi – napriek tomu, že väčšina patrila do staršej vekovej generácie – videl aj mladé tváre.

Na záver podujatia - na ktorom sa zúčastnili aj predsedníčka Kultúrneho a mládežníckeho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Mária Nagyová a predseda Výboru pre verejné obstarávanie CSSM Ferdinand Egyed – členovia poroty detailne rozoberali výkon jednotlivých súťažiacich. Vyzdvihli aj originálne kroje všetkých účinkujúcich, tradičný spôsob prednesu Legíndčaniek, silnú intonačnú stránku Sílešanov, obrovskú prácu pri organizovaní činnosti troch spevokolov v rámci zboru Vérteš-Gereče, v ktorom aj prednes dvoch harmonikárov bol perfektne zosúladený. V čívskom kolektíve bola chvályhodná prítomnosť aj mladších členiek, ako aj odvaha zboru, že svoju kyticu skončili pomalšou, tichšou piesňou. V prípade Csibaj bandy okrem prednesu sólovej speváčky porota vyzdvihla aj vitálny, pestrý spev hudobníkov. U Tardošanov zdôraznili svojrázny a pestrý výber piesní. Takisto pozitívne hodnotili štruktúru kytice Bánhiďanov, v ktorej podľa významu textu piesní sa striedala ženská a mužská zložka spevokolu, vytvoril sa medzi nimi akýsi dialóg. Všetci členovia poroty upriamili pozornosť na vynikajúcu scénickú prípravu santovského pávieho krúžku, v ktorej prvú strofu krásne zaspievali dve speváčky dvojhlasne, pri druhej strofe sa pridali ďalšie dve a pri tretej spieval už celý zbor. Jeho prednes charakterizuje vitalita, nesmierne silná energia a výnimočná atmosféra.

Porota však upozornila súťažiacich v záujme ich ešte kvalitnejšieho prednesu v budúcnosti aj na prípadné nedostatky. Veľký pozor treba dávať napríklad na umiestnenie v teréne na javisku, ak sa zbor rozhodol o symetrické postavenie, treba dbať o to, aby vzhľad zboru bol skutočne symetrický. Ďalej predovšetkým pri veselších piesňach prednes by mal byť oveľa živší, netreba sa báť vžiť sa do obsahu jednotlivých piesní. So všeobecným narábaním dychu pri spievaní tiež si treba dávať veľký pozor, aby piesne nevyznievali „sekane“, aby dynamika piesní nebola narušená. Tiež je dôležité dokonalé zosúladenie hudobného sprievodu a spevu, v prípade sólového prednesu speváka kapela by mala „ostať“ v pozadí, aby nepotlačila hlas spievajúceho.

Zlatého škovránka získali v Tatabányi-Bánhide kolektívy z Čívu, Jače, Santova, Sílešu a spoločná formácia troch spevokolov s názvom Vérteš-Gereče. Strieborného škovránka si odniesli domov speváci z Bánhidy, Legíndu a Tardošu.

Cs. Lampert

Foto: csl