Iniciatíva Slovenskej samosprávy v Išasegu
Na území Išasegu v roku 1265 prebiehala „bitka dvoch kráľov”: Belo IV. a jeho syn Štefan V. bojovali o korunu. Túto historickú udalosť pripomenuli miestni občania v októbri pred kostolom sv. Martina, ktorý je zároveň sakrálno-umeleckou pamiatkou. Na pamiatku bitky vytvoril akademický sochár János Seres dielo Veľký zvon, ktoré pri príležitosti osláv výročia udalosti odhalili. Z asi meter vysokého, z pieskovca vytesaného pamätníka vo forme plášťa zvona vystupujú reliéfy troch išasegských kostolov a sú naň vyryté významné výročia dejín mesta. Pomník stojí na kopčeku obkolesený veľmi peknou kompozíciou zo zámockej dlažby.
Pred oslavami výročia predsedníčke Slovenskej samosprávy Išasegu Kláre Fufurendovej prišlo na um postaviť pamätník. Iniciatívu vďaka úspešnému súbehu podporil aj Národný kultúrny fond a spomedzi troch súťažných návrhov vybralo odborné kolégium práve toto dielo. Výsledkom ročného tvorivého procesu bol zrod súsošia, ktoré bolo pri príležitosti osláv odhalené.
Na slávnostnom podujatí sa prihovoril plukovník, univerzitný docent Gábor Boldizsár, miestny občan, ktorý podčiarkol význam bitky kráľov, pričom doplnil svoj príhovor o ďalšie štyri historické udalosti uhorských dejín, súvisiace s mestom Išaseg. Sochu odhalili primátor mesta Miklós Hatvani a predsedníčka Slovenskej samosprávy Klára Fufurendová, požehnali ju kňaz rímsko-katolíckej cirkvi Tibor Csiba a duchovný reformovanej cirkvi Gergely Szabolcs. Účastníkom slávnosti, ktorí sa zišli v hojnom počte, predstavil svoju tvorivú ideu a odkaz svojho diela aj samotný autor. Komorný zbor Gaudium Carminis zaspieval maďarskú i slovenskú hymnu. Folklórna skupina v išasegskom kroji predstavila ľudové piesne oboch tu žijúcich národov. Tanec Karičky posilnil nezabudnuteľný zážitok z pamätného podujatia.
Následne program pokračoval v Starom kostole. Význam akcie tu ocenil minister na dôchodku a bývalý podpredseda Európskeho parlamentu László Surján, ktorý pripomenul nakoľko sú naše dva národy, maďarský aj slovenský, na seba historicky naviazané, odkázané jeden na druhého, poukázal na prepojenosť našich kultúr i potrebu spolupráce v súčasnosti.
Ako povedala predsedníčka menšinového zboru, v rokoch 1696-1713 Išaseg osídlilo 50 slovenských rodín. Bez nich by táto obec vôbec neexistovala alebo by bola iná ako dnes, keď značnú časť mesta tvoria potomkovia niekdajších slovenských osadníkov. Klára Fuferendová zdôraznila, že slovenská samospráva považuje za samozrejmosť pripomenúť si výročie prvej bitky, preto okrem dotácií zo súbehu považovali za potrebné značnou sumou prispieť na pamätník aj z rozpočtu voleného zboru.
Hovorca slovenskej národnosti v maďarskom zákonodarnom zbore, predseda Národnostného výboru maďarského parlamentu Ján Fuzik pozdravil účastníkov slávnosti po slovensky. Zdôraznil, že slovenský zbor mesta – po rekonštrukcii pamätnej kaplnky a slovenského oblastného domu – už obohatil mesto Išaseg o tretiu pamätihodnosť, ktorá je prínosom aj pre obyvateľov maďarského pôvodu, slúži aj jeho záujmom. Na záver svojho prejavu povedal: „Som hrdý, že miestna slovenská samospráva sa podujala zorganizovať spomienkovú akciu na zabudnutú bitku. Skutočne veľa urobili reprezentanti miestnej slovenskej menšiny, aby si mesto Išaseg zachovalo čo najviac zo svojho pestrého národnostného a kultúrneho dedičstva. Je pre mňa obzvlášť potešujúce, že jazyk predkov, kultúra sa nestratili: aj v podaní tanečnej skupiny, aj speváckeho zboru sa rozozvučali slovenské piesne. Zachovajte čo najviac z našej dedovizni, veď vďaka tomu je Išaseg bohatšie a pozoruhodnejšie mesto. Každému prajem, aby ste sa víťazmi dnešných išasegských bitiek stali vy, súčasní obyvatelia mesta.”
V sprievodnom kultúrnom programe vystúpili speváčka, nositeľka Kossuthovej ceny Katalin Szvoráková, klarinetista Ferenc Bakos a jeho žiak Levente Lázár, speváčka ľudových piesní Fruzsina Kincső Kalocsai-Bozsiková, flautista Miklós Fodor a gitarista Péter Fodor, ako aj Komorný zbor Gaudium Carminis, pod taktovkou Márie Surmannovej.
Na záver sa účastníkom oslavy v mene hostiteľov prihovoril farár Tibor Csiba. Poďakoval sa všetkým tým, ktorí sa svojou prácou pričinili, aby na slávnostný akt spomienky na významnú dejinnú udalosť mohli ešte dlho s úctou spomínať.
Székely (–tre)