V sobotu, 4. februára sa po 11. raz uskutočnil v Čemeri vychýrený a populárny Batôžkový slovenský bál.
Do Osvetového domu Sándora Petőfiho sa začali schádzať ľudia už v podvečer. Nanosili jedla, pitia, ako sa na pravý batôžkový bál patrí. Začiatok bálu bol síce vyhlásený na siedmu, nuž ale koho zaujíma začiatok večierka, keď sa dobre cíti! Aspoň sa ľudia mohli porozprávať, potešiť s rodinou, známymi. Tí, ktorým nohy tancovať chceli, si zakrepčili už vtedy, keď muzikanti len ladili nástroje. Skupina sprevádza tanečníkov dva roky a pod vedením Attilu Kostyáka bola aj tentoraz nevyčerpateľná. Počkali ešte na starostu Istvána Fábriho, a mohlo sa aj oficiálne začať.
Pred strhujúcim vystúpením všetkých zložiek Folklórneho súboru Furmička, ktoré sa prezentovali ako vynikajúco pripravené telesá, v mene organizátorov predsedníčka slovenskej samosprávy Alžbeta Szabóová privítala všetkých, ktorí chceli sobotu večer stráviť v „úzkom kruhu (asi 300) priateľov“. Hneď využila príležitosť aj na to, aby sa poďakovala tým, ktorí pomáhajú pri práci folkloristov a slovenskej samosprávy. Hovorila vo svojom prejave aj o ťažkostiach prvých rokov existencie voleného zboru, i radosti, ako dobre napredujú, keď jej pomáhajú obecná samospráva, ako aj jednotlivci, ktorí veria, že dedičstvo predkov je veľká hodnota. Vyslovila radosť, že materská škola už má svoju slovenskú učiteľku, ktorou je Hajnalka Gruberová. Aby práca so slovenským jazykom, ktorú deti začali v škôlke, nevyšla navnivoč, je potrebné, ba čo viac nutné vo vyučovaní pokračovať. Tu prišla ako na zavolanie slovenčinárka Anna Kondacsová, ktorá učila po desaťročia školákov v Sarvaši a na dôchodok sa presťahovala do Čemeru. Teraz profesorka učí žiakov a pomáha aj členom samosprávy získavať smelosť a istotu v slovenskej komunikácii. Hneď sa publikum presvedčilo, že keď je raz slovenský bál v Čemeri, tak sa tam na javisku bude hovoriť po slovensky.
Od predsedníčky národnostnej samosprávy sa ušlo poďakovanie, kvietok a bonboniéra aj ženám, ktoré ako dobré staré mamy udržiavajú na poriadku kroje súboru. Majú, čo robiť. Sukne čemerského kroja sú kapitolou samé o sebe. Všetky majú čipky, podaktoré sú skladané – plisované, vyškrobené. V takej sukni sa nesadá, len tancuje alebo aspoň pohupuje. Nie náhodou bude Furmička reprezentovať Maďarsko na medzinárodnom festivale národnostných súborov v nemeckom Lauschitze. Pravda, nie kvôli krásnym krojom si mohli členky folklórneho spolku pridať ďalšie uznanie do svojej zbierky. Levente Galda priniesol práve na batôžkový bál ocenenie Celoštátneho združenia speváckych zborov, hudobných kapiel a folklórnych súborov v Maďarsku (KÓTA) Zlatý páv.
Tancovalo sa veľa. Na javisku i pri javisku. Do tanca vyhrávala skupina Istvána Lustyika jednu slovenskú pesničku za druhou do pol piatej. Potom sa ešte spievalo do bieleho rána.
Erika Trenková
Foto: autorka
