Na výzvu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v roku 2016, v zmysle Štatútu Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a v znení neskorších dodatkov, nomináciu na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska (NKD) a do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany NKD na Slovensku predložili tri kolektívy.
Po úspešnom posúdení projektov, na základe návrhu odbornej komisie na zápis do zoznamov a jeho schválení ministrom kultúry Slovenskej republiky uspeli dva kolektívy.
Minister kultúry SR Marek Maďarič 2. marca 2017 na slávnostnom vyhlasovaní nových prvkov v Divadle SĽUK zapísal do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska Tylovú paličkovanú čipku Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament, a odovzdal zástupcom predkladateľov osvedčenie o zápise prvkov. Súčasťou programu bolo aj pripomenutie úspešného zápisu prvej medzinárodnej nominácie pod názvom „Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách“ do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, ktorý sa uskutočnil v decembri 2016 v Addis Abebe v Etiópii.
Paličkovaná tylová čipka z oblasti Myjavskej pahorkatiny patrí k unikátom. Jej krehkosť a vzdušnosť sa dosahuje pletením z jemnej bielej priadze na tylovej sieti pomocou množstva paličiek. Verejnosť si tento prvok zafixovala podľa tradičného odevu v okolí Myjavy. Pozoruhodná je nepretržitosť, ktorou sa znalosti, zručnosti i použitie tylovej čipky na odevných a interiérových textíliách prenášajú z generácie na generáciu až do súčasnosti.
Z bohatstva ornamentálnych štýlov, ktoré sa na území Slovenska rozvinuli v priebehu 19. a prvej polovice 20. storočia, vyniká ornament vo Vajnoroch a dedinách v blízkom okolí Bratislavy. Zásluhu na rozvoji dekór výšiviek, kraslíc, v interiérovej nástennej maľbe mali miestne predkresľovačky vzorov – pisárky, ktoré boli zároveň autorkami výšiviek a malieb.
Dokument UNESCO (17. október 2003) – Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva – Slovenská republika ratifikovala v roku 2006 a o rok neskôr vláda SR schválila aj Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru. Tvorbou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska i Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku bolo poverené Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru ako odborné pracovisko Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK).
Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, do ktorého bolo zapísaných doposiaľ 11 prvkov. A to: Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2010), Radvanský jarmok (2011), Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov (2011), Terchovská muzika (2011), Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku (2011), Čičmianske ornamenty (2013), Banskoštiavnický Salamander (2013), Tradičné bábkarstvo na Slovensku (2013), Gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku (2013), Modrotlač (2015), Horehronský spev (2015).
V Zozname najlepších spôsobov ochrany NKD na Slovensku je zatiaľ zapísaný jediný prvok, a to Škola remesiel ÚĽUV (2015). Tento zoznam predstavuje základný stupeň pre výber projektov, ktoré najlepšie odrážajú zásady a ciele Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva na medzinárodnej úrovni. V svetovom zozname UNESCO sú zapísané štyri prvky Slovenskej republiky: Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba, Terchovská muzika, Gajdošská kultúra a Bábkarstvo na Slovensku a v Česku.
V marci 2017 bude odoslaná na hodnotenie nadnárodná nominácia piatich stredoeurópskych krajín pod názvom Modrotlač, ktorej súčasťou popri Slovenskej republike je aj Maďarsko. V radoch odbornej verejnosti boli prítomné riaditeľka Riaditeľstva pre nehmotné kultúrne dedičstvo v Maďarsku Eszter Csonka-Takács, expertka UNESCO a riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király.
KK
Foto: autorka