Tardošskí milovníci Slovenského divadla Vertigo sa tešia, keď si môžu pozrieť ich novšie predstavenie v podaní profesionálnych hercov alebo amatérov.

Veselohru Alexandra Geľmana Lavička si Tardošania pozreli už v roku 2004 v pôvodnom podaní. Pamätali sa, že predstavenie už videli v starom kultúrnom dome, dej sa odohrával v parku na jednej lavičke, ba spomenuli si aj na kožený kabát Andriša Nagya.

V nedeľu, 26 februára sme v divadelnej sále Tardošského spoločenského domu mohli sledovať predstavenie A. Geľmana v novom podaní. Pri tejto príležitosti sme k nám pozvali aj priateľov z Tatabáne-Bánhidy a zo Síleša, aby spolu s nami počuli živé slovenské slovo, sledovali príbeh stratenej a nájdenej lásky v podaní Denisy Dérovej a A. Nagya.

Reakcie divákov v sále (smiech, potlesk) dokazujú, že jazykové ťažkosti nemali a dej porozumeli. Predstavenie sa každému veľmi páčilo.

Týmto sa ešte stretnutie nekončilo. Presunuli sme sa do školskej jedálne, kde pri domácich zákuskoch, obložených chlebíčkoch a občerstvení sme spolu strávili príjemný večer. Sladkosti upiekli členky klubu seniorov a obložené chlebíky nachystala slovenská samospráva.

Anna Crnečká

Foto: Károly Jackl