„Spomedzi tých mladých komlóšskych intelektuálov, ktorí skončili štúdiá po roku 1945, sa domov do Komlóša vrátili len niektorí,“ povedala profesorka Anna Divičanová, moderátorka prezentácie jedenástej publikácie Juraja Sinčoka: Nepravidelný slovník komlóšskeho nárečia v Budapešti.
Prezentácia sa uskutočnila po zasadnutí VZ Kruhu priateľov Slovenského Komlóša v Budapešti začiatkom apríla v priestoroch osvetového strediska Eötvös 10. Dozvedeli sme sa, že Juraj Sinčok po maturite na učiteľskom ústave vyštudoval za stredoškolského profesora, učil na gymnáziu v Slovenskom Komlóši, potom sa okrem iného stal riaditeľom základnej školy v Pitvaroši, desaťročia učil a skúmal kultúrne hodnoty svojho bezprostredného okolia. Aj v súčasnosti zachraňuje minulosť pre komlóšsku verejnosť.
Ostatnú jeho publikáciu hodnotila univerzitná docentka Mária Žiláková, ktorá na úvod svojho vystúpenia konštatovala, že vydávať podobné publikácie, nech sú akokoľvek osožné, potrebné, ba dokonca zábavné, je mimoriadne ťažké. Sponzori sa o ne netrhajú, najmä, ak ide o pomerne úzky kruh „spotrebiteľov”. V r. 2000 sa zrodil Komlóšsky výkladový slovník a ten nútil, nielen autora, zamyslieť sa. Bol neúplný, čo je aj nedostatok, aj prednosť zároveň. Preto sa do pokračovania dostali – okrem v slovníku sa vyskytujúcich skratiek, vysvetliviek a samotného slovníka – frazeologizmy, ako Komlóšania hovorili a dokonca aj prezývky, čím si už zasluhuje označenie nepravidelný.
Nič podobné sa ešte v našich končinách doposiaľ neobjavilo. Tobôž nie tak, že autor si sám aj vysádzal v knihe publikovaných 6000 slov. „Aj som si povedal”, riekol nám tvorca, „Ďurko, mohol si si zvoliť aj ľahšiu disciplínu!”
„Ak mi sily dovolia, nebude táto publikácia mojou poslednou. Teraz len čítam, lebo kým som písal, zanedbal som čítanie. Len čítam. Nepíšem. Do zajtra.“
E. Trenková
Foto: autorka