V Slovenskom dome v Sarvaši sa 10. apríla konali dve akcie. Slovenská národnostná samospráva mesta Sarvaš prezentovala svoju novú zbierku Klenoty sarvašsských Slovákov a Kultúrny spolok sarvašských Slovákov Vernosť usporiadal tradičnú ochutnávku veľkonočných jedál.
Na podujatí sa zúčastnili aj vzácni hostia. Predsedníčka spolku Zlatica Lišková pozdravila predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbetu Hollerovú Račkovú, vedúceho kabinetu CSSM Antona Paulika, prednostu mesta Sarvaš Jána Melisa, viceprimátora mesta Sarvaš Pála Hodálika, predsedníčku Slovenskej samosprávy Békéšskej župy Juditu Krajcsoviczovú, vedúcu sarvašského regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Juditu Fábriovú, pracovníkov miestnej televízie Körös a všetkých prítomných.
Program sa začal prezentáciou zbierky Klenoty sarvašských Slovákov, ktorú predstavila predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy mesta Sarvaš Anna Franková. Do hodnotnej prezentácie zapojila aj učiteľku Editu Csasztvanovú Vassovú, ktorá, ako slávik, zaspievala pieseň, uverejnenú aj v knihe. Študentka Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe, bývalá žiačka tunajšej slovenskej školy Szabina Arnóczka, prečítala úryvok o zabíjačke, ktorá je súčasťou jej výskumnej práce. Anna Franková sa poďakovala Margite Kmotriczovej a Eve Janšíkovej, ktorých diplomové práce pomohli pri zrode tejto knihy.
Viceprimátor mesta Pál Hodálik pozdravil všetkých prítomných, zablahoželal A. Frankovej a vyjadril sa, že táto kniha bude dôležitá aj pre mesto Sarvaš. Prihovorila sa aj predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, ktorá pokladá túto publikáciu za veľmi hodnotnú, lebo predstavuje sarvašské tradície a zvyky. Verí, že takéto publikácie majú miesto v miestnych, župných a štátnych zbierkach hodnôt. Je rada, že aj CSSM podporila vydanie tejto publikácie a upozornila na to, že aj tohto roku sú podobné súbehy.
Po predstavení knihy vystúpila predsedníčka spolku Zlatica Lišková s krátkou prezentáciou o veľkonočných zvykoch. Povedala, že veľkonočné sviatky prinášajú nielen švitorenie vtáčikov, zobúdzanie prírody zo spánku, ale aj spomienky na najstaršie krásne zvyky, obyčaje i obrady, ktoré sa k tomuto obdobiu viazali. Zvyky sa začínali na Zelený štvrtok, v tento deň sa sial mak, aby bola dobrá úroda. Na Veľký piatok bol prísny pôst, jedli sa bezmäsité jedlá, strukoviny a ryby. Na obed sa varili múčne jedlá. Na Bielu sobotu sa varievala šunka, na raňajky sa jedlo vajíčko, rozkrojené na toľko dielov, koľko členov mala rodina. Mäso sa mohlo konzumovať len „po rozviazaní zvonov”. V nedeľu ráno sa v kostole posväcovali veľkonočné jedlá. Dievčatá zdobili vajíčka (kraslice) pre svojich kúpačov. No najočakávanejším dňom tohto obdobia bol Veľkonočný pondelok. Mládenci chodievali oblievať, či šibať dievčatá.
Prítomných potom čakal pestro prestretý stôl, ktorý pripravila podpredsedníčka spolku Vernosť Margita Kmotriczová. Bolo tu veľa druhov lekvárových koláčov, zákuskov, či veľkonočných jedál, ktoré členovia spolku pripravovali podľa receptov svojich predkov.
Celé podujatie sa nieslo vo veľmi dobrej a veselej nálade. Tí, ktorí boli zvedaví na recepty, si ich mohli odniesť domov, samozrejme, aj s malou ochutnávkou.
Z. L.
Foto: autorka