Slovenská samospráva XX. obvodu Budapešti (Pesterzsébet) v priestoroch knižnice Osvetového strediska Csili 27. apríla usporiadala vernisáž výstavy slovenských vyšívaných pruslíkov z Veľkej Tarče a literárne posedenie so slovenskými básnikmi spod Pilíša Alexandrom Kormošom a Imrichom Fuhlom.
Obľúbené podujatie už tradične spestrilo krátke vystúpenie recitátorov budapeštianskeho slovenského gymnázia, v umeleckom prednese básní však nezaostávali ani členovia a priaznivci hostiteľského zboru slovenských poslancov. Veľkotarčianske kroje a podpilíšska poézia sa navzájom vhodne dopĺňali a očividne dokázali osloviť početných záujemcov. Okrem usporiadateľov vydareného popoludnia a, samozrejme, aj spomínaných poetov, najväčšiu zásluhu na tom má zberateľka a opatrovateľka pruslíkov a ďalšieho bohatstva Veľkotarčanov Mária Galántaiová, ktorá je známa nielen svojou zbierkou krojov, ale aj tým, že dvadsať rokov viedla miestnu slovenskú samosprávu. Našťastie, naďalej je nesmierne aktívnou organizátorkou a aj účinkujúcou slovenských programov.
Veľká Tarča je obcou Pripeštianskeho regiónu a jej obyvatelia sú právom hrdí na svoj pestrofarebný slovenský kroj, ktorý starší ľudia aj dnes nosia nielen v sviatočné, ale často aj vo všedné dni. Tunajší Slováci vždy kládli veľký dôraz na pestrosť svojho kroja, ktorú vyjadrovali nielen farbami, ale aj bohatými výšivkami. Dekoratívnosť kroja sa prejavovala v oblečení každej vekovej skupiny a popri ženskom odeve sa nezanedbával ani mužský. V detskom oblečení u dievčat prevládali ružová a červená farba. U chlapcov odev zdobili zelenou, bledomodrou či fialovou výšivkou. Pre dospelých vyberali tmavšie odtiene farieb. Mužské odevy vyšívali tmavozelenou, tmavomodrou a tmavofialovou farbou. Ženy sa obliekali do bordovej a fialovej farby.
(-l)
Foto: J. Kormošová a I. Fuhl