V Telekgerendáši, obci sotva 10 minút od Békešskej Čaby s veľkou slávou otvorili 6. mája 2017 Miestnu historickú a národopisnú zbierku.
Národnostná samospráva miestnej Slovače sa chystala na túto udalosť v mysli dlho, a ako to už v prípade veľkých vecí býva, skutku predchádzala myšlienka, túžba, sen, predstava. Pôvodne mysleli, že získajú oblastný dom. Výdatne sa odhovárali navzájom, vraj nemáme na uskutočnenie takého plánu dosť peňazí, kto by nám na to dal, beztak je Telekgerendáš mladá dedina, veď vznikla len v roku 1952, a mohli by sme pokračovať vo vyratúvaní výhovoriek donekonečna. Predseda slovenského voleného zboru Juraj Orysčák sa len nedal odradiť. Napokon sa jeho zaťatosť vyplatila. Povedali si, hop alebo trop, no čože sa im môže horšie stať, že patričné úrady ich žiadosti zamietnu. Nestalo sa tak. Dobre sformulovali, čo chcú dosiahnuť, prečo potrebujú priestory na národopisnú zbierku, že potrebujú miesto, kde sa chcú stretávať, kde by boli doma, mohli tam usporiadať kultúrne i národopisné akcie, organizovať skúšky svojich kultúrnych zložiek, pestovať jazyk svojich slovenských predkov.
Peniaze sú potrebné...
Telekgerendášanom sa podarilo získať 11 miliónov forintov. Výsledkom ich dôslednosti a usilovnosti je dôkladne zrekonštruovaný komplex budov, ktorý bude zároveň slúžiť aj ako priestor na spoločenské aktivity miestnej komunity, ba dokonca aj na ubytovávanie návštev.
O melodický úvod slávnosti sa zaslúžili citaristky Malej Borouky, ktoré pod vedením umeleckej vedúcej Eriky Szatmáriovej Baloghovej zahrali a zaspievali hymnickú pieseň Daj boh šťastia, ku ktorej sa pridali aj pozvaní hostia. Podujatie, okrem ďalších významných hostí, svojou prítomnosťou poctila predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, ktorá vo svojom príhovore vyjadrila radosť z uskutočneného sna. Zároveň povzbudila miestnych, nech si trúfajú snívať aj v budúcnosti, iba vtedy sa im totiž podarí pokračovať v zachovávaní jazyka a tradícií predkov. Poslanec maďarského národného zhromaždenia Gyula Vantara sa vo svojom príspevku k oslave miestnej národno-historickej zbierky vyznal, že obe jeho staré matere hovorili po slovensky a preto aj on dostal do vienka jazyk slovenských predkov, ktorý smelo používa, keď má na to príležitosť.
... všetko ostatné je na nezaplatenie
Z jednej časti dotácií Ministerstva ľudských zdrojov Slovenská národnostná samospráva odkúpila dom Sándora K. Tótha. Potom z toho, čo im zostalo, začali opravovať, rekonštruovať, opatrne modernizovať, pričom zachovávali hodnoty, ktoré stáli za záchranu v dome, prístavbe a hospodárskych budovách. Peniaze sú potrebné, keď sa človek pustí do takej veľkej práce, ale všetko ostatné je na nezaplatenie: napríklad odborné elektrikárske práce urobili odborníci brigádnicky, vlastne zadarmo, ako spoločenský prínos. Len materiál musela Slovenská národnostná samospráva v Telekgerendáši zaplatiť. Podobne boli znovu poskladané nádherné keramické kachle. Hodinami nezaplatiteľnej dobrovoľnej práce prispeli občania, členovia pávieho krúžku, Slovenského klubu.
Starosta obce Ferenc Ránkli sa poďakoval všetkým, ktorí sa svojou nezištnou pomocou zaslúžili o obnovu ustanovizne. Nikoho nebolo treba presviedčať, aby pridal ruku k dielu, preto je výsledok taký hodnotný.
Podpredsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Telekgerendáši Edita Žigová – Kóšová poukázala vo svojom prejave na to, že obec sa sotva dožila dôchodkového veku, ale slovenské korene tunajších obyvateľov siahajú na 300 rokov dozadu. „Práve túto rozpoltenosť sme sa snažili vo svojej zbierke ukázať, na jednej strane život Slovákov na sálašoch v čabianskom chotári a potom zmeny, ktoré nastali v ich živote po prisťahovaní do práve založenej dediny. Tieto snahy sleduje naša stála národopisná zbierka.Miestna historická výstava bude mať tematický charakter. Naša prvá takáto výstava ani nemôže byť venovaná inému, než Páviemu krúžku Borouka a dejinám a činnosti Slovenského klubu, ktorý bol založený v roku 1975. V budúcnosti plánujeme otvoriť expozíciu histórie škôlky a základnej školy. Treťou zložkou nášho cieľa bolo vytvorenie priestoru nášmu spoločenskému životu, aby sme mohli oživiť naše tradície, tradičnú zabíjačku, páračky, varenie lekváru, o ktoré sa snažíme v dlhoročnej spolupráci slovenskej samosprávy a Pávieho krúžku Borouka,“ povedala podpredsedníčka voleného zboru a dodala: „Plánujeme periodicky predstaviť diela a výtvory miestnych obyvateľov. Teraz sa napríklad naskytá obzrieť si fungujúci parný stroj nášho bývalého učiteľa matematiky a fyziky Gejzu Litauszkého, ako aj remenársku dielňu bývalého majiteľa domu Sándora K. Tótha.“ Podpredsedníčka slovenskej národnostnej samosprávy tiež vyjadrila svoju vďaku za nekonečné hodiny práce, ktoré bez nároku na odmenu do novej inštitúcie vložili miestni občania, členovia pávieho krúžku a miestnej slovenskej pospolitosti.
Miestnu historickú a národopisnú zbierku požehnala evanjelická farárka Mária Liptáková Gajdácsová.
Alžbeta Hollerová Račková spolu s predsedom miestneho voleného zboru Jurajom Orysčákom a starostom Telekgerendášu Ferencom Ránklim prestrihli stužky národných trikolór a odovzdali budovu, ktorú bude spravovať národnostná samospráva. Potom si hostia slávnosti mohli obzrieť priestory, pokochať sa v pamätných knihách, ktoré píše Slovenský klub od svojho založenia veľmi vytrvalo, potešiť sa spolu s miestnymi Slovákmi, že sa budú mať kde stretať, vystavovať svoje hmotné národné bohatstvo, pozývať deti i mladých na rôzne akcie, organizovať svoje podujatia, ale aj skúšky speváckeho zboru, cvičenie mladých aj starších citaristov. Telekgerendášska folklórna skupina Borouka je stále úspešnejšia, pridávajú sa mladí, prichádzajú aj deti, čo je o to dôležitejšie, že odkedy prebrala školu cirkev, už sa slovenčina nevyučuje. Možno sa im podarí uskutočniť ďalší sen, založiť tanečnú zložku folklórneho súboru Borouka.
Erika Trenková
Foto: autorka
