Apríl už mnohé roky prináša so sebou nielen prvé skutočne jarné dni, ale aj najväčšie záplavy. Našťastie, nie sú to záplavy v pôvodnom význame, ale knižné: pri príležitosti Dňa autorských práv (23. apríla) sa už po 24. raz uskutočnil Medzinárodný knižný festival v Budapešti.
Po vlaňajšom, mimoriadne úspešnom čestnom hosťovaní Slovenska sa slovenská súčasná literatúra znovu dostala do popredia, tentoraz však v spoločnosti českej a poľskej literatúry.
Knižný festival, ktorý sa v tomto roku uskutočnil 20.-24. apríla, je významným literárnym stretnutím v Strednej Európe. „Príbeh Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti, z ktorého vyrástol jeden z najdôležitejších knižných veľtrhov v regióne, svedčí o tom, že čítať je dobré a že písané slovo nemôže byť nahraditeľné ničím,” vyjadril sa o význame festivalu štátny tajomník zodpovedný za kultúrnu a vedeckú diplomaciu István Íjgyártó na slávnostnom otvorení.
Čestnými hosťami knižného festivalu v tomto roku boli krajiny V4, Poľsko, Česko a Slovensko. „Naše literatúry sú jedinečné tým, že reflektujú jedna druhú a inšpirujú sa navzájom,” povedal štátny tajomník, podľa ktorého kultúra, dejiny, mentalita a rozmýšľanie jednej krajiny sa najlepšie odzrkadľujú v literatúre.
Česká, poľská a slovenská literatúra sa predstavila v spoločnom stánku, postavenom hneď pri hlavnom vchode. Na jeho otvorení sa prihovoril medzi inými aj štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Konrád Rigó, ktorý pripomenul vlaňajší úspech slovenskej literatúry na festivale a zdôraznil dôležitosť spolupráce vyšehradských krajín a v neposlednom rade nevyhnutnosť toho, aby sa národy žijúce v tomto regióne spoznali navzájom hlbšie.
Na čestné hosťovanie sa pripravili spomenuté krajiny dvoma desiatkami nových kníh a vyše 30 programami. Zoznam slovenských kníh v maďarskom preklade obohatilo ďalších päť titulov v tomto roku. Popredné miesto dostala súčasná ženská literatúra. Veronika Šikulová, ktorá je už roky stálym hosťom knižného festivalu a patrí k najčítanejším slovenským spisovateľom v Maďarsku, sa predstavila novou zbierkou noviel Domček jedným ťahom, v ktorej sa snaží vyrovnať so svojím detstvom. Mladé spisovateľky Svetlana Žuchová a Ivana Dobrakovová sú predstaviteľkami nového literárneho prúdu, tzv. expatskej prózy. Ako sme sa dozvedeli aj na besedách, obidve autorky žijú mimo Slovenska už dlhšie obdobie, čo zanechalo stopy aj v ich tvorbe: píšu o ženách, ktoré sa snažia nájsť šťastie ďaleko od rodiska, v inej krajine. Ivana Dobrakovová vo svojej knihe Toxo sa hlboko ponára do duše týchto žien a sleduje, ako sa im darí v novej situácii, v novej krajine a v nových pozíciách a rolách, kým v knihe Obrazy zo života M. od Svetlany Žuchovej sme svedkami príbehu zdravotnej sestry Marisie, ktorá sa po smrti matky rozhodla vrátiť z Viedne na Slovensko. Meno Maroša Krajňáka je už známe maďarským čitateľom: prvé dielo jeho trilógie o starnúcej a pomaly zanikajúcej národnosti, o Rusínoch, vyšlo pod titulom Carpathia na vlaňajší knižný festival, výprava do svojrázneho rusínsko-lemkovského sveta ponad priestor a čas pokračuje v druhom diele Entropia, ktoré bolo predstavené na tohtoročnom festivale. Okrem krásnej literatúry bola zastúpená aj vedecká literatúra, Adam Bžoch v kriticko-historickej publikácii Psychoanalýza na periférii sa venuje dejinám psychoanalýzy na Slovensku, vlastne tomu, prečo sa slovenská kultúra dlhodobo nevedela vyrovnať s Freudovým učením.
Na Festivale európskych debutantov, ktorý už niekoľko rokov prebieha v rámci knižného festivalu, sa zo Slovenska zúčastnil teológ, publicista a moderátor Michal Havran, autor knihy Analfabet, ktorá sa dostala medzi finalistov Anasoft litera 2017.
Okrem prezentácií kníh sa záujemcovia mohli stretnúť so slovenskými autormi na spoločných debatách s poľskými, českými a maďarskými spisovateľmi a na diskusiách prebiehajúcich na tzv. Európskom bode, kde sa vyjadrili na témy ako tendencie a interferencie v európskych literatúrach, viacjazyčnosť v európskych literatúrach a možnosť prienikov medzi nimi, Európa z pohľadu žien, vonkajšie a vnútorné aspekty v pohľade na súčasnú európsku literatúru.
Bola tu aj detská literatúra, napriek tomu, že pre najmladšie vekové skupiny nevyšiel v tomto roku žiadny nový slovenský titul v maďarčine. Prekladatelia z češtiny, poľštiny a slovenčiny na Burze detskej literatúry V4 predstavili maďarským vydavateľom najzaujímavejšie knihy pre deti a mládež. Tok slovenských kníh sa teda očividne nezastaví: pomaly z najlepších a najkvalitnejších slovenských kníh sa budú môcť tešiť aj tí najmenší.
(kan)
Foto: autorka, Márton Király
