V Budapešti, v Mestskom sade na promenáde sôch pri Poľnohospodárskom múzeu v polovici mája položili vence a kvety k buste sedliackeho kráľa, slovenského rodáka z Békešskej Čaby, poslanca uhorského parlamentu, bojovníka za práva chudobných a sedliackeho „proletariátu“, Ondreja Likera Áchima.
Organizátormi pietnej spomienky boli Slovenská národnostná samospráva XII. obvodu Budapešti, Slovenská národnostná samospráva XIV. obvodu hlavného mesta a Výbor na uctievanie pamiatky O. L. Áchima. Po odznení štátnych hymien Maďarska a Slovenskej republiky sa účastníkom slávnosti prihovorili predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, slovenského zboru XII. obvodu Budapešti Michal Hrivnák a poslankyňa Župného mesta Békešská Čaba Helena Csicselyová. V mene rodiny položil veniec k soche O. L. Áchima pravnuk Ivan Medvegy.
V Dome národností v XIV. obvode hlavného mesta privítal účastníkov oslavy predseda obvodnej slovenskej samosprávy Pavol Maulik. Vo svojich úvodných slovách sa ospravedlnil, že na začiatku hostia narazili na určité zmätky, ale priznal, že to vôbec nie je prekvapujúce, veď samotnú inštitúciu prevzali minority v Zugló sotva pred mesiacom. Znútra už je budova krásne zrekonštruovaná, zvonku ešte na svoju obnovu čaká. V tomto dome, ktorý pôvodne patril majetnej meštiackej rodine, po roku 1945 sídlil najprv vlastenecký národný front a potom rôzne spoločenské organizácie. Samospráva XIV. obvodu hlavného mesta považuje za potrebné, aby mali minority dôstojné miesto pre svoje akcie a stretnutia. Po úplnej rekonštrukcii dostanú ešte ďalšie priestory, aj v pivnici, aj na druhom poschodí.
Následne sa chopila slova moderátorka spomienkového zasadania, predsedníčka Výboru na uctievanie pamiatky O. L. Áchima Eszter M. Molnárová, ktorá presvedčila všetkých účastníkov podujatia o svojej nekonečnej zanietenosti a angažovanosti, čo sa výrazne odrazilo na jej charizmatickom vystupovaní a dĺžke jej príspevku.
Odkaz Dolnej zeme prinieslo spevácke duo Daniela Kešjárová a Noemi Csicselyová z Čabasabadi. Obe dievčatá nielen krásne spievali, ale sa aj sprevádzali na citare na úvod spomienkovej minikonferencie. Vzápätí dostali priestor členovia speváckeho zboru Čabianska ružička pod taktovkou Ildiky Očovskej.
Hostiteľom podujatia bol predseda Gazdovského kruhu v Gerendáši Ján Viczián. „Moja prednáška dostala názov Ondrej L. Áchim v spomienkach Gerendáša a Čabasabadi,“ povedal, a dodal, že mu v príprave veľmi pomohol výskum pána profesora Pála Pataya, ktorý dostal mnoho informácií z prvej ruky, lebo jeho otec sa zúčastňoval na predvolebnom dianí v roku 1910. „Polia okolo Békešskej Čaby boli v druhej polovici 19. storočia rozľahlé, jednotné a ich západnú hranicu tvorili Gerendáše a začalo sa pestovať obilie a plodiny, ktoré bolo treba okopávať, ako napríklad tabak, ale aj chov zvierat zabezpečoval obživu tunajším gazdom,“ hodnotil vtedajšiu situáciu predseda gazdovského kruhu. Áchimovci prišli z Horného Uhorska a v Békešskej Čabe bolo toto priezvisko pomerne časté. Rodina Áchima mala dom v juhovýchodnej časti mesta, na Kaštieľovej ulici (Kastély u.). Polia mali v Čorváši a Gerendášoch, čo bola mimoriadne hodnotná pôda, bohatá na výživné látky. Otec chcel svojho syna študovaného, ale mladý muž sa v gymnáziu v Sarvaši nesprával podľa očakávania, preto ho otec vybral a poslal ho na gerendášku usadlosť. Chlapec sa zoznámil so sedliakmi, želiarmi, pracovníkmi na sálaši, veľmi si ich obľúbil a v prestávke poľnohospodárskych prác, od neskorej jesene do jari čítal. Prečítal si množstvo knižiek, ktoré v čase štúdií nechcel otvoriť. Naučil sa všetko o prácach na poli, ale aj o živote poľnohospodárskych robotníkov. Keďže sa mohol podľa vtedajších zvykov oženiť až po vojenčine, dobrovoľne sa prihlásil do jazdeckého pluku. V armáde sa naučil všetko, čo sa len dalo o chove koní a aj sa mu to veľmi zišlo na rodinných majetkoch. Po návrate domov sa oženil, zobral si za ženu múdru a tichú Ilonu Rajtárovú, vďaka ktorej získal dom v Čabe a 40 jutár pôdy v Meďeši (Medgyesegyháza). Ako potom vo svojej prednáške dodala predsedníčka Výboru na uctievanie pamiatky O. L. Áchima Eszter M. Molnárová, vďaka tomu, že svoje veno si nechala mladomanželka napísané na seba, po tragickej smrti svojho muža v roku 1911, keď ho postrelili súrodenci Zsilinszkovci, nezostala bez majetku. Áchim bol totiž nesmierne veľkodušný, bol by mohol žiť z politiky, ale on si radšej zvolil žiť za politiku, a pomáhal každému, kto sa naňho obrátil, podpisoval jednu zmenku za druhou. Svoje idey reprezentoval v uhorskom sneme a ako bohatý gazda zastupoval chudobných a nemajetných, až napokon sám zostal bez imania. V marci roku 1906 založil Uhorskú nezávislú socialistickú sedliacku stranu. Na svojej usadlosti hostil množstvo ľudí, aj básnik Endre Ady bol jeho blízkym priateľom.
Gazdovský kruh na čele s Jánom Vicziánom počastoval prítomných – ako kedysi počas predvolebných kortešačiek – fantastickými pagáčmi a pálenkou, a potom dokonale pripravenou recepciou.
Erika Trenková
Foto: autorka
