V priestoroch Slovenského inštitútu v Budapešti sa 6. júna uskutočnilo premietanie medzinárodne oceneného filmu Učiteľka od režiséra Jana Hřebejka, v hlavnej úlohe s herečkou Zuzanou Mauréry.
Išlo o štvrtý, posledný filmový podvečer v rámci uzatvárania sezóny – „finisáže“ Slovenského filmového klubu. Zároveň to bolo prvé kultúrne predstavenie, ktoré pred budapeštianskym publikom uviedla Ildikó Šipošová ako nová riaditeľka SI. Ako vo svojom pozdravnom príhovore uviedla, „s novým prostredím, novými úlohami a novými ľuďmi sa ešte len zoznamujem, preto som rada, že už dnes budem mať možnosť osobne spoznať mnohých z vás. Chcem vás ubezpečiť, že Slovenský inštitút je tu stále pre vás a naďalej s otvorenými dverami očakáva všetkých záujemcov o slovenskú kultúru, umenie a slovenský jazyk.“ Po premietnutí filmu diskusiu s pozvanými hosťami – Zuzanou Mauréry a Ľubicou Orechovskou z produkčnej spoločnosti PubRes – moderoval Ján Bencsik.
Film Učiteľka mal úspech nielen u českých a slovenských divákov, ale aj vďaka hlasom odbornej verejnosti získal cenu Slnko v sieti pre najlepší film roku 2016 na Slovensku (v Česku získal Krištáľový glóbus). Bol vyrobený v česko-slovenskej koprodukcii, natáčal sa na Slovensku a známy český režisér doň obsadil prevažne slovenských filmových a divadelných hercov (medzi menej známymi menami v ňom hrajú aj často obsadzované tváre ako Csongor Kassai, Attila Mokos, Éva Bándor alebo režisér a herec Peter Bebjak).
Na rozdiel od populárnych muzikálových retrofilmov (napr. Rebelové od Filipa Renča alebo Muzika od Juraja Nvotu), v ktorých mladá láska alebo umelecký talent bojujú s krutou mašinériou socialistického režimu, film Učiteľka prináša komornejšiu psychologickú drámu, ktorá približuje dusivú atmosféru doby z pohľadu učiteľov, rodičov a žiakov jednej triedy na nemenovanej základnej škole v jednom nemenovanom veľkom slovenskom meste. Takpovediac vládu jednej strany v tomto mikrokozme reprezentuje jedna osoba – súdružka učiteľka Mária Drazdechová, slovenčinárka, ruštinárka a dejepisárka, vdova po sovietskom vojakovi a predsedníčka miestneho výboru komunistickej strany.
Príbeh filmu sa odohráva začiatkom 80. rokov a plynie ako mozaikové rozprávanie viacerých rodičov počas výnimočnej schôdze ZRPŠ (vtedajšie Združenie rodičov a priateľov školy), ktorej jediným bodom je návrh na podanie disciplinárnej sťažnosti voči triednej učiteľke Drazdechovej. Podľa zúfalých rodičov jedného z talentovaných detí si totiž táto „komunistická sviňa“ organizuje svoj vlastný „kooperatívny model socialistickej deľby práce“, keď počas vyučovania i mimo neho vyžaduje od (asi 14-ročných) žiakov a členov rodiny rôzne nefinančné služby a láskavosti. Učiteľkina „pedagogika“ pritom odmeňuje tie deti a ich rodičov, ktorí ochotne zvyšujú jej ego, moc a životný štandard, kým na druhej strane trestá všetkých, čo sa odmietajú podriadiť jej nemorálnym výchovným metódam. Jej hlavnou metódou je psychologická manipulácia – súdružka učiteľka zručne prechádza z pozície bezbrannej obete do pozície agresívneho vydierača a naopak, aby dosiahla svoje súkromné ciele.
Dej vrcholí v momente, keď najlepšia žiačka triedy, dieťa „neposlušných rodičov“, nedokáže ďalej znášať psychický tlak, pokúsi sa o samovraždu a lekári musia bojovať o záchranu jej života. Návrh na odvolanie učiteľky napokon podporia aj ďalší, spočiatku ustráchaní rodičia, a na oslavu víťazstva pravdy a spravodlivosti v tejto triede režisér dokonca burcuje divákov tak, že necháva deti zborovo zarecitovať revolučnú báseň Branko od Sama Chalupku. Tento optimistický záver však rýchlo prestrihne cyklickým obrazom asi o desať rokov neskôr: krátko po páde režimu rovnaká pani učiteľka otvára nový školský rok v inej triede (kde na stene nevisí už obraz Gustáva Husáka, ale Václava Havla) a znovu rozbieha ten istý „kšeft“, tentoraz ako učiteľka angličtiny, etiky a náboženstva.
Zuzana Mauréry právom získala za svoj výkon viaceré umelecké ocenenia a uznanie domácej a zahraničnej kritiky. Tento rok cestuje s filmom po festivaloch celého sveta v rámci jeho distribúcie. Aj po takomto veľkom úspechu však známa slovenská herečka s asi najlepšie tancujúcimi nohami (ako víťazka slovenskej Showdance súťaže v roku 2010) zostáva stáť pevne na zemi a triezvo zvažuje svoju ďalšiu hereckú kariéru. S tunajším obecenstvom sa podelila o svoje zážitky z „varenia“ filmu Učiteľka v bratislavskej Mlynskej doline ako aj z festivalovej premiéry na MFF v Karlových Varoch, v čom jej skvelo sekundovala jej filmová agentka Ľubica Orechovská. So šarmom, ostrovtipom a bez hviezdnych manier si zaspomínala na svoje pracovné začiatky, vrátane dekády (1989-1999) s Radošinským naivným divadlom, hovorila o svojich obľúbených a vysnívaných rolách a mnohým nezasväteným takto „bez obalu“ priblížila súčasné dianie v slovenskom šoubiznise.
Martin Sirak
Foto: zp, internet