Katarína Király osobnosťou roka v Kestúci

„F kestúckem šírem poli...“ je názov zbierky, ktorú vydal Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM). Jeho riaditeľka Katarína Király pozbierala medzi Slovákmi v Kestúci vyše dvestopäťdesiat rôznych slovenských ľudových piesní a riekaniek, ako napríklad uspávanky a detské piesne, obradové z výročného a rodinného cyklu, regrútske a vojenské piesne, ľúbostné piesne, balady, piesne spojené s prácou a zamestnaním, resp. so sociálnou tematikou, ako aj pijanské, žartovné a posmievačné piesne. Prvá prezentácia novej zbierky sa konala v predposlednú augustovú sobotu v rámci osláv štátneho sviatku v Kestúci.

Začiatkom slávnosti oslavujúcich pozdravil aj podpredseda Poslaneckého zboru Komárňansko-ostrihomskej župy Tibor Borsó. Po slávnostnom príhovore starostu obce Istvána Vöröskőiho, ktorý sa s uznaním zmienil o zásluhách sv. Štefana, nasledovalo odovzdávanie vyznamenaní k štátnemu sviatku. Pamätnú plaketu za Kestúc za aktívnu činnosť v oblasti športu, predovšetkým stolného tenisu dostal György Bakos. Osobitnou cenou uznali tvorbu maliara Tibora Tótha a na slávnosti odovzdali aj ceny s názvom Vzorná porta, úhľadný dom. Osobnosťami roka v Kestúci sa za zachovanie miestnej tradičnej gastronómie a za prispievanie do vytvorenia pozitívneho obrazu o dedine stali tzv. Znalci tradičných chutí (Ízörzők), ktorí so starodávnymi kestúckymi receptami účinkujú v rovnomennom gastronomickom magazíne televíznej stanice Duna TV. Hotový program odvysielajú v októbri tohto roku. Ďalšou vyznamenanou týmto prestížnym miestnym ocenením sa stala práve Katarína Király, ktorá – ako uviedla vicestarostka obce Anna Radovicsová – „...sa viaže ku Kestúcu svojou tvorbou. Málo sa zdržiava tu, ale vtedy vytvorí niečo výnimočné. Jej patrí vďaka z našej strany za najnovšiu publikáciu o našej dedine, ktorá je výsledkom jej dlhotrvajúcej, vytrvalej práce...“. Katarína Király svoje ďakovné slová adresovala predovšetkým členom kestúckeho Pávieho krúžku, ktorí tvorili jadro jej informátorov pri zbieraní miestnych slovenských ľudových piesní. „Pochádzam tiež z Pilíša, z druhej strany kopca, z Mlynkov a veru som často od nich počula pesničky, ktoré v našej dedine neboli známe. Motivovalo ma predovšetkým to, aby som si zapísala hlavne tie piesne, ktoré v ostatných, okolitých slovenských obciach nepoznajú.“

Ako uviedla, Andrej Halaša v rokoch 1902-1903 už pozbieral kestúcke slovenské piesne, ktoré však zatiaľ neboli publikované. Rukopis sa nachádza v Matici slovenskej a riaditeľka ÚKSM navrhla vedeniu obce, aby sa pokúsilo nájsť riešenie, ako vydať tieto staré piesne. Ďalej dodala, že počas svojho výskumu vychádzala z akademických výskumov, potom najprv vypočula informátorov z radov najstaršej generácie a následne si zapísala tie piesne, ktoré uchováva kolektívna pamäť dediny dodnes, ktoré poznajú obyvatelia v najväčšom počte. Upriamila pozornosť pritom aj na úskalia procesu, v rámci ktorého sa z najpopulárnejších, kedysi číročistých ľudových piesní stanú tzv. „autobusové pesničky“, ktoré väčšinou už nie sú originálnym variantom danej melódie a stanú sa ošúchanými. Katarína Király vyzvala mladšiu generáciu, ako aj pedagógov, aby sa smelo obrátili na členov Pávieho krúžku, od ktorých sa môžu naučiť originálne varianty miestnych slovenských piesní. Zároveň predstavila kestúckemu publiku svojho kolegu, odborného lektora publikácie, primáša, profesora hudby z Vacova Csabu Blaska, ktorý prezradil o sebe, že pochádza z povodia Galgy, takže slovenské piesne nie sú pre neho úplne neznáme. Tiež uviedol, že sa milo prekvapil, keď mu zavolali 9. augusta, že publikácia vyšla z tlačiarne, pretože práve v ten deň oslávil svoje 50. narodeniny. Publikum potešil zahraním kestúckych melódií na starodávnom hudobnom nástroji, na tzv. tárogató. Ďalším významným pomocníkom autorky pri zostavení publikácie bol dlhoročný šéfredaktor nášho týždenníka Zoltán Bárkányi Valkán, ktorý ako kestúcky rodák podal pomocnú ruku pri jazykovej korektúre nárečových textov a bol prítomný na „krste“ novej zbierky aj so svojou manželkou.

Autorka za všestrannú podporu sa poďakovala aj vedeniu obce na čele so starostom Istvánom Vöröskőim a vicestarostkou Annou Radovicsovou. Snáď sa neurazia členovia Pávieho krúžku, ak ich nespomenieme každého menovite, ale podobne ako riaditeľke nášho kultúrneho ústavu aj nám sa žiada z informátorov vyzdvihnúť tých najstarších, ako napríklad uja Bernáta Minczéra a tetu Brigitu Zsírosovú, alebo o niekoľko generácií mladšiu Agnešu Kochnyákovú, ktorá starodávny spôsob prednesu kestúckych piesní sa naučila práve od uja Bernáta, ako aj Róžiku Kainovú, ktorá bola vždy ochotná pomôcť pri výskume. Katarína Király v radoch obecenstva srdečne privítala aj predsedníčku Kultúrneho a mládežníckeho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Máriu Nagyovú, ktorá prišla na slávnosť k „susedom“ z Čívu. Zároveň sa spomedzi podporovateľov poďakovala aj vedúcej Slovenského regionálneho kultúrneho strediska ÚKSM v Mlynkoch Annamárii Szeifertovej. Nasledovali dedikácie a gratulácie, oslavu štátneho sviatku a zrodu publikácie z klenotnice ľudovej slovesnosti Slovákov spod Pilíša spestrilo spoločné spievanie, ako aj ochutnávka známeho kestúckeho vína a nového, pri príležitosti sviatku požehnaného chleba.

CsL

Foto: CsL