Na celoštátnej kvalifikačnej prehliadke slovenských folklórnych skupín a tanečných súborov
V osvetovom stredisku Cervinus Teátrum v Sarvaši sa v dňoch 14.-15. októbra uskutočnila celoštátna kvalifikačná prehliadka slovenských folklórnych skupín a tanečných súborov Vo víre tanca. V tomto roku sa pred odbornou porotou predstavili štyri súbory z Jače, Pišpeku, Jášču a z Malej Tarče. Po prvý raz o kvalifikáciu požiadali aj tanečné páry.
„Talent, dispozície, prirodzené vlohy nič neznamenajú bez pravidelného, uvážlivého a riadneho denného štúdia. Ani samotná technika tanca však nestačí. Na vytvorenie role je treba oduševniť pohyb myšlienkou, náladou, výrazom – ukázať jeho vnútorný zmysel. Na javisku sa nedá nič zakryť, ste v podstate sami tým, čo dokážete a čo viete,“ tvrdí česká sólová balerína Mirka Pešíková. Človek, ktorý sa venuje tancu iba na sobotnej diskotéke, si môže myslieť, že tancovanie je len o zmysle pre rytmus, o pravidelnom cvičení a technike. Okrem týchto je však dôležité, aby sa tanečník „vo víre tanca“ takpovediac stratil, no zároveň duchaprítomnosť na javisku zachoval. Na toto upozornila vo svojom úvodnom prejave iniciátorka prehliadky Vo víre tanca a riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király: „Prajem vám, aby ste vždy cítili, keď vyjdete na javisko, že okolo vás sa stratí celý svet, … a tancujete preto, lebo vás to baví, lebo z toho máte radosť, a vôbec vás nezaujíma okolitý svet, ale to, aby ste žili pre samotný tanec.“
Dlhé roky sa nerobili kvalifikačné prehliadky pre slovenské folklórne a tanečné súbory v Maďarsku. „Súbory pracovali doma tak, ako sa im darilo: buď mali odborníkov pri sebe alebo nemali, buď mali vedúceho súboru, alebo sami sa učili tance od starších tanečníkov,“ vrátila sa v čase K. Király vo svojom príhovore. Pred rokmi však prišli na to, že potrebujú odbornú pomoc, a v roku 2009 sa po prvý raz zišli slovenské tanečné súbory a folklórne skupiny v Maďarsku na tanečnej prehliadke Vo víre tanca. Najlepším dôkazom snáh organizátorov je, že v tomto roku sa už po piaty raz stretli súbory so zámerom získať odborný názor poroty. „Onoho času ešte Štefan Lami povedal, že naše súbory budú úspešné, ak budeme školiť nielen tanečníkov v tábore, ale aj ich vedúcich,“ pripomenula slová významného osvetára a folkloristu riaditeľka.
Na prvé stretnutie slovenských folklórnych skupín a tanečných súborov Vo víre tanca sa prihlásilo 12 skupín, v tomto roku sa pred odbornou porotou predstavili štyri súbory – z povodia Galgy, konkrétne z Jače a Pišpeku, po prvýkrát bol zastúpený Bakonský región vďaka páviemu krúžku z Jášče, a pripeštiansky región zastupovali Malotarčania, dozvedeli sme sa od mladej moderátorky a pracovníčky ÚKSM Kataríny Karkušovej. Súbory čerpali z vlastného kultúrneho dedičstva, na prehliadku priniesli také produkcie, v ktorých spracovali miestne tradície.
Ako prví vystúpili členovia Slovenského národnostného pávieho krúžku v Jášči s choregrafiou Jáščanské tance. Súbor sprevádzal na harmonike Štefan Koch. Po nich nasledoval folklórny súbor Zornica z Jače, v jeho repertoári sú spracované zvyky v scénickej podobe: žatva, svadba, vynášanie zimy – kyselica, páračky a chodenie s betlehemom, okrem zvykov majú v programe aj slovenské tance. Na prehliadke predviedli choreografiu s názvom „Po večjerňi na lavički“. Popri súbore založili v roku 2010 ľudovú hudbu s názvom Csibaj banda, ktorá ich aj tento krát sprevádzala.
V tomto roku už po druhýkrát mali možnosť uchádzať sa o kvalifikáciu aj detské tanečné skupiny. Príjemným osviežením prehliadky bolo vystúpenie Detskej skupiny Berkenye pri Tanečnej skupine Panónia, fungujúcej v Malej Tarči. Malotarčianska slovenská samospráva si vytýčila za cieľ odovzdať slovenské tradície aj tým najmladším, takže začala organizovať programy šité na nich. Výsledkom tejto práce je aj produkcia pod názvom „Pitemele, pitemele…“, mrvenie kukurice, ktorou sa mladí (i starší) Malotarčania predstavili pred odbornou porotou. Posledným súborom bola Folklórna skupina z Pišpeku, v jej repertoári sa nachádzajú miestne tance, ako aj lokálne zvyky v scénickej podobe. Na prehliadke predviedli zvyky a hry z čias priadok v Pišpeku, sprevádzala ich Ľudová hudba Bálint a jeho banda.
Po prvý raz v histórii prehliadky sa o kvalifikáciu uchádzali aj tanečné páry. Štyri páry z Pišpeku sa posmelili natoľko, aby sa ukázali aj pred prísnymi očami poroty. Marta Matejčoková Konkolyová a Imrich Matejčok, Júlia Uzáková a Imrich Blasko, Katarína Pappová a Szabolcs Szokolik resp. Júlia Miklósová Marányiová a Pavol Lauko sú členmi folklórnej skupiny z Pišpeku a ani v tejto novej kategórii nezapreli svoje korene a predviedli tance z ich rodiska.
Odbornú porotu tvorili vysokoškolský pedagóg z Univerzity tanečného umenia v Budapešti Peter Lévai, pedagóg tanca a choreograf Ondrej Csasztvan, pedagóg ľudovej hudby Sándor Barbócz, pedagóg tanca a choreograf Vlastimil Fabišik. Porota hodnotila vystúpenia súborov na základe rôznych kritérií, ako autentickosť a folklórna hodnovernosť, súzvuk spevu a hudby, javisková podoba, choreografické spracovanie a úroveň predstavenia.
Pred vyhlásením výsledkov na tanečníkov ešte čakali ďalšie programy. Po niekoľkohodinovej prestávke, počas ktorej si mohli trocha vydýchnuť, nasledoval slávnostný večerný program, vystúpenie Tanečného súboru Csaba. Tento rok sa organizátori rozhodli, že do večerného programu zaradia niekdajší národnostný súbor, ktorý sa však už pravidelne nevenuje slovenským tradíciám, ale vo svojom repertoári uchováva slovenské tance. A takto tanečníci z Békešskej Čaby predviedli zábavu spolku mládencov, zvyky Tirpákov, Slovákov z Níreďháze, a to s takým elánom, dynamikou a nadšením, že obecenstvo sotva dokázalo sedieť na svojom mieste. Po vystúpení čabianski hostia vyzvali všetkých do tanca, v pivnici sa totiž uskutočnil tanečný dom, kde sa účinkujúci prehliadky tancovali podľa tanečného poriadku Tirpákov pomalý čardáš, frišký a strofický tanec Čerešnička.
Po aktívnom a aj fyzicky namáhavom sobotnom dni nedeľa bola venovaná teórii a diskusii o predvedených produkciách. Na odbornom seminári si tanečníci vypočuli tri prednášky. Ondrej Csasztvan hovoril o možnostiach získania podpory, o tom, ako sa zmenil nadačný systém pre umelecké kolektívy, o programoch Sándora Csoóriho a Bélu Halmosa, zároveň upozornil aj na to, kedy budú vypísané súbehy a na čo majú uchádzači dávať pozor pri odovzdávaní prihlášok. Péter Lévai prednášal o tom, ako je možné rozvinúť pedagogickú metodickú činnosť v súboroch a vyzdvihol, že je potrebné pracovať na tom, aby súbory mali odborné vedenie. Katarína Király hovorila o využití archívnych filmov pri príprave novej choreografie, ďalej ako a kde možno takéto archívne materiály získať. Po prednáškach nasledovalo odborné vyhodnotenie produkcií tanečných a folklórnych súborov, čo v tomto roku nebolo verejné. „Členovia poroty všetkých analyzovali, mali veľmi dobré nápady. Komunikovalo sa a dotvárali sa tie choreografie, ktoré sme videli, hlavne zo scénografickej stránky,“ informovala nás hlavná organizátorka Katarína Király. Všetky súbory dostali ku kvalifikácii aj odborné pokyny. Objasnili sa také základné pojmy, ako tanečná skupina, folklórna skupina a pohybujúca sa spevácka skupina a rozdiely medzi nimi, odzneli aj konkrétne chyby v produkciách a rady pre jednotlivé skupiny.
„Zhodli sme sa na tom, že v roku 2018 zintenzívnime doškoľovanie pedagógov, dôraz bude nie na teoretickej, ale na odbornej, praktickej stránke. Počas roka vyberieme päť víkendov, keď sa budeme venovať jednotlivým slovenským regiónom. Podľa možnosti predvedieme našim pedagógom praktické ukážky z metodiky výučby tanca pomocou detí. Ukážeme, ako treba nacvičovať jednotlivé motívy, teda s deťmi predvedieme výučbu a pedagógovia budú pritom hospitovať,“ konštatovala o výsledkoch rozhovoru s odborníkmi K. Király.
Keďže oproti prvému ročníku sa na tohtoročnú prehliadku prihlásila približne tretina súborov, opýtali sme sa hlavnej organizátorky, v čom vidí príčiny. „Vôbec nie som zhrozená z toho, že sa prihlásilo málo súborov. Je ich v poslednom čase celkovo málo. A čoraz viac ubúda počet tých, ktorí sa venujú odbornej činnosti. Súbory majú možnosť štvorročne sa kvalifikovať. Musia po každý raz pripraviť novú choreografiu. Je to pre nich veľká záťaž. Aj finančne. Treba zaplatiť choreografa, muzikantov, zabezpečiť kroje a pod. V tomto roku sa nám podarilo ich náklady znížiť, keďže sme získali z rôznych fondov podporu na cestovné,“ odôvodnila tohtoročný menší záujem o prehliadku K. Király. „Porota konštatovala, že je dôležité, aby si aj ostatné skupiny uvedomili, že netancujú preto, aby vyskakovali na javisku, ale že sú základom spoločenského života vo svojich dedinách. Ďalej upozornila, aby neobnovovali zvyky len na javisku, ale aby s tým začali v dedine, aby si to všímali miestni ľudia a zapájali sa do toho, aby sa tradícia odovzdávala priamo na mieste, a potom, keď už skutočne každý vie, akú úlohu má v rámci toho zvyku, potom z toho môžu urobiť choreografiu a dať to na javisko,“ zhrnula rady poroty riaditeľka ÚKSM. „Porota pochválila choreografiu tanečníkov z Malej Tarče za výborný nápad, že na javisku ukázali to, ako oni odovzdávajú tradície v rámci miestnej komunity a že vidieť v produkcii odbornú činnosť,“ dodala K. Király.
Na piatej prehliadke Vo víre tanca dostali všetky zúčastnené súbory zlaté ocenenie, osobitné ceny poroty odovzdali Júlii Uzákovej z Pišpeku, ktorá dodnes chodí v kroji každý deň, a tanečnému páru, manželom Imrichovi Matejčokovi a Marte Matejčokovej Konkolyovej.
(kan)
Foto: autorka
