Krídlovka je dychový hudobný nástroj, podobný trúbke, ale na rozdiel od nej má širšiu a kónickejšiu trubicu. V Orosláni je Krídlovka nielen dychový nástroj, je to najmä názov mládežníckeho dychového orchestra, ktorý sa v ostatných týždňoch dožil desiatych narodenín.
Sobote s oslavami sa ušiel ešte kúsok babieho leta, krásne slnečné počasie popoludní bolo ako stvorené na vyhrávanie k narodeninám.
– Vedúcim súboru je Šimon Ocskai, ktorý bol aj iniciátorom založenia orchestra, – povedala mi predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Orosláni Alžbeta Szabová. – V tom čase bol riaditeľom umeleckej hudobnej školy Bálinta Bakfarka. Keďže krátko predtým sa rozpadla folklórna skupina dospelých Brána, ktorej umeleckým vedúcim bol tiež on, nazdával sa, že by mohol byť osožný slovenskej veci v meste a získať pre Slovákov mladú dychovú skupinu.
Slovenská národnostná samospráva hudobníka a dirigenta, pôvodne učiteľa hry na trúbku, Šimona Ocskaia v tejto snahe podporila a dotuje súbor aj v súčasnosti.
– Nie je to klasický dychový orchester, – povedal pre Ľudové noviny dirigent a vedúci súboru. – Sú to talentované decká, členov je 14, hrajú toľkí, koľkí majú čas. Ale nie vždy majú čas chodiť na skúšku a na vystúpenia. V porovnaní so súborom Brána je tento súbor pružnejší. Ja prepisujem noty podľa potreby, aby sme mohli hrať hoci aj len siedmi, keď je záujem o naše vystúpenie. Radno vedieť, že traja hrajú vo veľkej baníckej dychovke a hráč na tube je natoľko talentovaný a aj usilovný, že už teraz študuje na Hudobnej akadémii F. Liszta hru na tube.
– Koľko mladých hudobníkov hralo dosiaľ v dychovke Krídlovka?
– Môžem povedať, že za desať rokov sa tu vystriedalo vlastne dva a pol základnej zostavy. I naďalej sú to študenti hudobnej školy, len ja už tam nie som riaditeľom. Šikovné sú hráčky na saxofóne, vynikajúci je mladý trubkár. Máme bubeníkov na striedačku, ako aj dvoch hráčov na syntetizátore. Hráme predovšetkým slovenské ľudové pesničky z Orosláňu, okolia i ďalších regiónov. Populárne slovenské melódie radi hráme už aj preto, lebo tie obyčajne rozospievajú naše publikum u nás doma, ale aj v okolitých obciach. Musím však dodať, že táto mládež má často také finančné ťažkosti ako naozajstní dospelí. Neraz mi chlapci odmietajú prísť na skúšku, lebo sa učia remeslo a hneď aj pracujú, aj na fušky chodia. Chcú si zarobiť. „Chcem si kúpiť auto“, povedal mi jeden, „preto beriem jednu šichtu za druhou, je to pre mňa dôležité“, vraví. No môžem mu povedať, aby prišiel na skúšku? „Na vystúpenie prídeš?“ „Prídem“, dušuje sa a aj príde a hrá. A dobre. Tak mu musím dovoliť, aby sa ulial. My tu nehráme za peniaze, len za Pánboh zaplať. Niekedy sa stáva, že od nás chcú organizátori národnostných podujatí, aby muzikanti hrali aj počas zábavy. Nuž, to sa nám nedá, predsa len sú to školáci, musia byť načas doma, veď musia byť vyspatí na vyučovanie.
Možno povedať, že všetkým, dospelým i muzikantom – oslávencom sa veľmi páčila narodeninová poschodová torta z bielej i tmavej čokolády so šľahačkou s marcipánovými rúrkami, ktorá v sebe skrývala takmer 70 porcií. Naozaj to bolo veľké množstvo, ktoré dala pripraviť Slovenská národnostná samospráva. Hľadisko bolo plné a každý si dal aspoň jeden kúsok, viacerí skôr dva či tri. Jeden z tých, ktorí prišli popriať oslávencom, bol harmonikár Gabriel Slávik zo Šale. Mladí hudobníci hrajúci na akordeón pôvodne mali prísť viacerí, ale aj tí majú problém byť naraz na jednom mieste, preto ich Gabo zastupoval len sám. Dobré meno robil hráčom na akordeóne z mesta na Váhu. Nielen výborne hral, ale šikovnou improvizáciou sprevádzal rozospievané publikum, ktoré napokon prevzalo iniciatívu a najprv s Krídlovkou, potom bez nej, ale zato s harmonikárom, spievalo, ba dokonca aj tancovalo aj po večeri. S Gabkom Slávikom prišla aj jeho učiteľka Dana Janebová, ktorá bola na svojho mladučkého zverenca nesmierne pyšná. Ku gratulantom s darčekmi sa pridali aj predstavitelia slovenských samospráv i kamaráti z okolitých obcí a miest.
-etre-
Foto: autorka