Projekt Vyšehradského fondu úspešne ukončili v Sarvaši
Keď Inštitút ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, ktorého riaditeľom je docent Ján Brindza, pripravil v rámci grantových ponúk Agentúry Vyšehradského fondu návrh projektu „FarmersEduca – Neglected and Underutilized Species in the Socio-Economic Rural Development“, po úspešnom schválení sa jeho partnermi stali inštitúcie a združenia z Poľska, Česka, Ukrajiny, Maďarska a Srbska. Na realizácii projektu sa okrem iných aktívne podieľa aj Centrum pre organické poľnohospodárstvo v Selenči (Srbsko) ako oficiálny partner, kde v máji okrem projektových partnerov privítali aj skupinu farmárov z Ukrajiny. Centrum vedené Jozefom Gašparovským poskytlo účastníkom nové poznatky a informácie z problematiky aplikácie organického poľnohospodárstva v Srbsku. Hlavným cieľom projektu je komplexná príprava vzdelávacieho systému, učebných pomôcok, prípadových štúdií a pilotných kurzov pre rozšírenie poznatkov malých, mladých a rodinných farmárov Zakarpatského regiónu pre zlepšenie svojho sociálno-ekonomického rozvoja pod participáciou Združenie farmárov Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. Po jednotlivých kolách, ktoré úspešne prebehli na Ukrajine, v Srbsku a Poľsku, záverečné sa uskutočnilo 13. – 15. októbra v Sarvaši.
Prečo za Maďarsko práve Sarvaš a Spolok sarvašských gazdov?
Ponúknuť na projekte partnerstvo Združeniu tradičných farmárov v Sarvaši, ktoré úspešne reprezentuje Spolok sarvašských gazdov, malo niekoľko dôvodov zhodných s cieľom projektu. Mesto zakladali pred 295 rokmi slovenskí kolonisti. Za tri storočia, od poddanských čias až podnes, prešlo veľkými zmenami nielen v oblasti kultúry, duchovného života, ale aj vo vzdelanosti a poľnohospodárskeho pokroku. O to sa už v začiatkoch formovania obce a mesta zaslúžili tu pôsobiace vynikajúce osobnosti. Medzi prvých od roku 1734 patril evanjelický farár Matej Markovic, ktorý bol jedným z priekopníkov nášho osvietenstva, keď v Sarvaši vyvíjal rozsiahlu ľudovýchovnú a organizátorskú činnosť a popularizoval vedecké poznatky, v kostole kázal po slovensky, napísal niekoľko diel v slovenčine. Je považovaný za zakladateľa slovenskej dolnozemskej literatúry. A čo je v začiatkoch formovania obce dôležité, že zaviedol a písomne zanechal cirkevný poriadok pomenovaný ako „Markoviczov Porádek“, ktorý sa vzťahoval nielen na cirkevníkov, ale tiež písomne predkladá povinnosti úradných osôb. Michal Žilinský píše vo svojom Dějepise..., že popri sarvašskej cirkvi aj mesto zo svetského hľadiska uviedol do poriadku. Pokračovateľom v jeho snahách bol jeho zať, farár a agrárny reformátor Samuel Tešedík, ktorého celoživotným dielom bolo spojiť školu a výchovu s potrebami života. Veľkú pozornosť venoval i pestovaniu rastlín. Videl, že na Dolnej zemi rastlinstvo nevyniká pestrosťou a že úplne tu chýbajú stromy. Bol presvedčený, že nové, výnosnejšie plodiny zabezpečia tunajším ľuďom vyššiu životnú a hmotnú úroveň. Ideál novej školy postupne realizoval v Praktickom hospodárskom inštitúte založenom roku 1780 v Sarvaši. Samuel Tešedík sa svojím dielom a činnosťou pričinil o ekologizáciu celej vtedy pustej Dolnej zeme, čo vyústilo k výsadbe stromov, vetrolamov, úpravy tokov, výstavby kanálov, protipovodňovým ochranným systémom, správnym hospodárením s vodou. Veľké úsilie vynakladal na vytvorenie podmienok na spracovanie poľnohospodárskych výrobkov. Do základov nového sveta pevne zakotvil udomácnenie remeselného podnikania. Veľkú pozornosť venoval aj usporiadaniu uhorskej dediny a vytváraniu moderných obytných domov. Samuel Tešedík so svojou školou pretváral dobu a život roľníka, čím hodlal položiť základy poľnohospodárskej výroby na úrovni doby so zameraním na budúcnosť. To uvádzam len prvých dvoch z 18. storočia, ktorí sa už vtedy snažili o to, čo je aj dnes na prebiehajúcom projekte aktuálne.
Keďže projekt Vyšehradského fondu je venovaný malým a rodinným farmárom, pre zapojenie do neho v Maďarsku bol koordinátorom vybraný Spolok sarvašských gazdov. Na jeho čele stojí Ferenc Závoda, sám farmár, ktorý sa venuje poľnohospodárskej výrobe. Ako partner projektu sa zúčastnil vzdelávacích a názorných podujatí uskutočnených u zahraničných partnerov a teraz mu pripadla vážna úloha, pripraviť to posledné v Sarvaši. Už od prvých chvíľ sa na podujatie tešil, lebo veril, že sa mu ho podarí pripraviť tak, aby boli spokojní všetci zainteresovaní a prítomní na podujatí. Veď za pätnásť rokov činnosti spolku uskutočnili v Sarvaši už niekoľko podobných akcií. Spomeňme aspoň každoročne v júli usporiadanú tradičnú žatvu za účasti kolektívov zo zahraničia, jesenný klobásový festival a rôzne iné, ktoré nesú pečať slovenských tradícií, ako je napríklad súťaž vo varení slivkového lekváru, či výroby sapúna (mydla). Vo víkendových dňoch 13. – 15. októbra sarvašskí organizátori privítali v Tešedíkovom meste, ležiacom na ľavom brehu mŕtveho ramena Trojitého Kereša, nielen účastníkov odborného podujatia zo zahraničia, ale aj domácich odborníkov a na ukážkovom podujatí okrem nich aj domáce súťažiace kolektívy a širokú verejnosť. Zahraničných hostí v meste a na posedení privítala vedúca Regionálneho osvetového strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Judita Fábriová, ktorá ich zoznámila s históriou mesta a pamätnými miestami, ktoré potom pochôdzkou po meste navštívili. Osobitne prebehlo pracovné rokovanie manažmentu a účastníkov školenia. V sobotu mal program dve časti, odbornú a ukážkovú, ktorou bol festival výroby, prípravy a súťaže v tradičných sarvašských jedlách, v ktorom dominoval najobľúbenejší a najnavštevovanejší klobásový. Konferenciu otvoril riaditeľ Inštitútu OBBB pri SPU v Nitre docent Ján Brindza a odovzdal slovo Ferencovi Závodovi, ktorý slovom a obrazom prezentoval aktivity Združenia tradičných farmárov. Potom sa so svojimi skúsenosťami podelili odborníci zo zahraničia.
Z domácich odborníkov zaujala všetkých prednáška výskumníka Michala Czinkoczkého, ktorý sa zameral na pestovanie a využitie v Sarvaši vyšľachtenej trávy s odrodovým názvom „Szarvasi -1“ Energiafű, ktorá vyrastá až do výšky 250 cm. Širokú verejnosť, ale aj hostí zo zahraničia zaujala názorná festivalová ukážka prípravy zákuskov, piškót, plneného kapustného listu, na Dolnej zemi známeho ako sárma a samozrejme najviac labužníkov domácej klobásy, ktorú pripravovalo v súťaži niekoľko desiatok kolektívov. Pred zabíjačkou sa podávali kapustníky, ktoré tu tiež na stoloch nechýbali. Pri jednom stole prezentoval svoju produkciu kolektív z Kardoša, kde bol pánom majstrom Ján Gráfik, bývalý mäsokombinátny nákupca dobytka, ktorý ako znalec výroby klobás mi prezradil svoj recept. V 10 kg mäsa má 30 % zastúpenie mastné mäso (slanina) a 70% čisté mäso. Po rozkrájaní a zomletí sa pridáva 17 dkg soli, 8 dkg štipľavej a 22 dkg sladkej papriky, 3 dkg cesnaku, 2 dkg rasce, z nej polovica celej a polovica rozdrvenej. Klobásy údi studeným dymom z bukového dreva, tenkú klobásu 3-4 noci a hrubú 10 nocí, a to vždy pod dohľadom a pozoruje a vie, že kedy je už dosť. Podobný recept mi na 10 kg prezradil aj bývalý mäsiar Matej Zvara zo Sarvaša, ten však dáva viac papriky 15+15 dkg a viac cesnaku – 10 dkg, ostatné ako predošlý. Je tu čo koštovať, povedal jeden z najstarších účastníkov – divákov 87- ročný Ondrej Kozák. V nedeľu sa zahraniční hostia zúčastnili na kultúrnych a cirkevných podujatiach a časť z nich navštívila aj mladých farmárov. Ja som navštívil mladú rodinu Štefana Molnára, ktorý pochádza z roľníckej rodiny, kde otec bol agronómom a on sa rozhodol na okraji mesta kúpiť pôdu, zrekonštruovať starý objekt sálaša a postaviť si nový, modernejší, na spôsob samoty, kde má moderne vybudovaný chliev pre väčší počet ošípaných. Teraz má 11 kŕmnikov a keďže on pracuje v meste, o zvieratá sa stará manželka. Všetci zahraniční účastníci prejavili spokojnosť a boli nadšení aj mestom plným zelene, pohodlnej dopravy a trpezlivých vodičov, vrátane cyklotrasy v centre mesta, zachovaných pamiatok, aj z celkového spokojného života Sarvašanov. Hosťom zostal dojem, že v meste nepanuje zhon, ale harmónia jeho obyvateľov s prírodou, ktorá je tam viditeľná.
Ján Jančovic
Foto: autor