V sobotu na Martina sa v športovej hale v Čemeri stretli Slováci z 11 obcí v okolí Pešti, ktoré sú členmi spolku Dolina.
Spoločne posedeli, pobavili sa, zajedli i popili si, ako kedysi na páračkách, či drápačkách, ako tomu hovoria v niektorých Slovákmi obývaných obciach. Perie sa napokon nepáralo, ani nedrápalo, lebo keď by 530 ľudí začalo s perím robiť, to by veru nebolo len tak! Ani to nebolo ľahké vypátrať, po koľký raz sa toto veľkolepé podujatie vôbec konalo. Pôvodne s ním začali v Cinkote, potom ho niekoľko rokov usporadúvali v Čemeri. Ako sme to napokon s podpredsedom Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Ondrejom Csabom Aszódim vypočítali, na páračkách sa stretli už po 11. raz a z toho sedemkrát v Čemeri. – Som veľmi vďačný Čemerčanom, menovite predsedníčke Čemerskej slovenskej samosprávy Alžbete Szabóovej a starostovi obce Istvánovi Fábrimu, že nám tak veľmi pomáhajú, že sa podujali vybaviť, vykonať, vyriešiť aj také organizačné úkony a také prevádzkové problémy, ktoré by sme bez nich nezvládli. Ako ste sami videli, je nás veľa. To znamená, že potrebujeme veľký priestor. Taký nemá k dispozícii zatiaľ nikto iný a už vôbec nie za takých podmienok, aké nám pripravili. Za ostatný rok boli prijaté predpisy, ktoré súvisia s organizovaním masových podujatí s vysokou návštevnosťou. Napríklad musí byť na takejto akcii strážna bezpečnostná služba, lekár, musia dať súhlas požiarnici i organizácia na zabránenie katastrof. Som veľmi vďačný, že Čemerčania si zobrali Páračky natoľko k srdcu – povedal podpredseda spolku Dolina pre Ľudové noviny po úspešnom sobotňajšom večere. Z kuloárnych zdrojov vieme, že nielen priestory dostalo podujatie zadarmo, ale aj s tým spojené neočakávané, nové náklady – viac ako milión forintov – prevzala obec na seba.
Na úvod hostí v športovej hale pozdravil starosta obce Čemer István Fábri a potom sa v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) prihovoril jej podpredseda. Tomáš Nagy vyjadril radosť z toho, že sa môže zabávať spolu so Slovákmi z obcí združených v spolku Dolina.
– Páračky boli kedysi významnou spoločenskou udalosťou – povedal podpredseda CSSM, ktorý pokračoval: – Od začiatku novembra až do marca, keď nebolo na poli roboty, si muži krátili čas návštevami susedov, občas aj krčmy. Ženy tiež išli na návštevu k susedkám, ale ich hlavnou činnosťou boli priadky a páračky peria. Hoci veľa pracovali, vždy si však našli čas na žarty. Mládenci spievali pod oblokmi, ba dovolili si aj vystreliť si z ostatných, napríklad, keď pustili do izby plnej peria kŕdeľ vrabcov. Len tak, aby bola lepšia nálada – dodal podpredseda CSSM. Zároveň ocenil, že sa Čemerčania a s nimi spolu Slováci združení v spolku Dolina, snažia zachovávať zvyky a tradície svojich predkov, nielenže nezabúdať na ne, ale aj odovzdávať ich svojim potomkom. – Keďže sme sa tu zišli v peknom počte, to znamená, že táto komunita je silná, súdržná, má bohatú a pestovanú kultúru. To vidím, že driapať síce nebudeme, ale nálada bude skvelá, budeme tancovať, možno aj spievať a zjeme veľa dobrôt – povedal Tomáš Nagy.
Nikdy som na páračkách nebola, ale na týchto bola zábava ako na svadbe. Ešte sa večer ani nezačal, keď fotografom pózovali svadobné páry. Tie, ktoré sa zúčastnili celoštátnej prehliadky v Banke alebo na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve. Nie každý Slovák z okolia Pešti si mohol dovoliť vycestovať na ďaleký výlet, buď z časových alebo finančných dôvodov. Ale odcestovať do Čemeru ktokoľvek z nich môže.
Kyticou kvetov si uctili svoju učiteľku slovenčiny
Otvárací ceremoniál bol dobrou príležitosťou v mene domácich zablahoželať učiteľke slovenčiny na dôchodku Anne Kondacsovej k nedávno odovzdanému oceneniu za jej dlhoročnú prácu na pedagogickej dráhe, Tešedíkovej ceny. Pani učiteľka sa pred niekoľkými rokmi presťahovala zo Sarvaša do Čemera a pomáha tunajšej slovenskej samospráve v upevňovaní spisovnej slovenčiny. Len tak do ucha mi pošepkala, že ocenenia by mali, podľa jej názoru, dostávať tí, ktorí sú ešte aktívni, nech by mali motiváciu. Ona je už na penzii a vlastne už pracuje len pre radosť z dosahovaných výsledkov. Videla a počula som radosť a výsledky na vlastné oči aj uši v Čemeri. Ocenenie, ktoré sa považuje za významné, robí dobre nielen vyznamenanému, ale aj jeho prostrediu.
Bohato zdobené svadobné vienky i bujdoše
Pokochali sme sa krásou vystrojených neviest, pre ktoré vraj už toľko peria napárali, že dievky sa môžu hoci aj hneď vydať, veď majú plné truhlice vankúšov. Aj ženísi boli vyfintení ako sa patrí, podaktorí aj s rozmarínom na klobúku. Ba z niektorých obcí došli aj svadobčania s jabĺčkom a vetvičkou rozmarínu v ruke. Ečerčania ukázali celé zvykoslovie odobierky nevesty od matky. Nevesta odetá ako v 30-tych rokoch minulého storočia, v tmavofialovom brokáte, nádherne spievala po slovensky i po maďarsky. Družba, po ečersky zváč, vyžiadal nevestu veršíkom z r. 1910. Aj Dabašania mali svojho preodetého starejšieho. Na malom javisku ukázali v malom, čo všetko za tým ešte je. Ale o kráse a detailoch oblečenia neviest, ženíchov, mamičiek, starejších, krstných materí, sestier, bratov a príbuzných by sme sa mohli rozpisovať hoci aj na celej ploche nášho týždenníka, toľko podrobností sme sa dozvedeli.
Mnohí mali napečené krásne radostníky, na stole pri javisku svadobný koláč, batóšky, aj koláčiky marhuľky, makovo-jablkové záviny, všetky s vkusne vytlačeným receptom, aj všelijaké ďalšie dobroty. Po „módnej“ prehliadke sa na stôl dostal aj latorec, stojan plný strieborno-bielych salónok s jabĺčkom alebo bábikou na vrcholci. Len podotýkam, dnes sa už len dôkladným a dôsledným pátraním dajú objaviť biele salónky obalené do strieborného šatu. Preto ich zbierajú ďaleko, hádam aj rok dopredu.
Do tanca hrali Harťánski trubači. Tí sa pustili do muzicírovania až keď sa mohli rozložiť na javisku, pritom by boli účastníci páračiek určite tancovali aj pred večerou. Pravdou je, že keď nastúpili, neúnavne hrali rôzne žánre z rôznych čias, ľudovky, súčasný pop, rómsky rock i pre pamätníkov. Zábava bola, veru, parádna do jednej rána.
Potom opäť nastúpila „čata“ spolupracovníkov, dobrovoľníkov a nadšencov z Čemeru pod taktovkou predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy Alžbety Szabóovej, aby sa ráno o ôsmej mohla v športovej hale začať taká úplne normálna nedeľa s prvoligovými zápasmi v hádzanej.
Erika Trenková
Foto: autorka
