Výstava Samuela Čičeľa a stretnutie maturantov
Maturanti Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe, ročník 1954/55 sa po dlhé roky stretávali ako obyčajne: na začiatku skôr pri príležitosti okrúhlych výročí, alebo ako to život zariadil. Po 50. rokoch sa rozhodli, že sa budú stretávať pravidelne, každoročne. Život však aj teraz zasiahol, ich predsavzatie, adekvátne okolnostiam, sa menilo. Pritom pribúdaním rokov, zároveň i starostí (najmä zdravotných) seniori svoje plány realizovali čoraz ťažšie a v posledných dvoch rokoch všetci (ktorí sú ešte medzi nami) už nevyhnutne speli k osemdesiatke svojho života. A to v poriadku ich stretávaní spôsobilo ďalšiu zmenu, nečakaný zvrat. Tak trošku, ako v rozprávke, keď bratia rozpŕchnutí po šírom svete z ničoho nič, sťaby šibnutím čarovného prútika, prežívajú divy. Našich jubilantov pri príležitosti ich 80-ky prekvapil bývalý spolužiak Samuel Čičeľ, každého obdaril vlastnoručne pripravenou, umelecky stvárnenou, do hliny vrytou, víchricami doráňanou „Starou lipou”, pripomínajúcou míňanie času a pominuteľnosť ľudského života, zároveň darčekom s adekvátnym blahoželaním do ďalších desaťročí jubilantov. Správa sa bleskurýchle rozšírila (písali o tom aj Ľudové noviny/Lúč, 2016), budila záujem predovšetkým čabianskych Slovákov (vrátane nášho gymnázia). Vysvitlo, že v osobe autora uvedeného diela objavili plodného a všestranného výtvarníka. Z iniciatívy spolužiaka, vedeckého pracovníka VÚSM na dôchodku Jána Chlebnického Klub slovenských seniorov Čabianskej organizácie Slovákov a Dom slovenskej kultúry rozhodli rýchlo a rázne: z malieb, plastík, medailí a z priemyselno-umeleckých výrobkov S. Čičeľa usporiadajú v Dome kultúry výstavu spojenú so stretnutím jeho spolužiakov – jubilantov, bývalých maturantov.
Na vernisáži okrem nich prítomní boli členovia miestneho slovenského klubu dôchodcov a ďalší záujemcovia, známi, priatelia z mesta i zo širšieho okolia. Zhromaždených pozdravil zástupca riaditeľa slovenského gymnázia, predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Michal Lásik, ktorý uviedol, že „alma mater“ svoje „roztrúsené deti“ vždy rada privíta, čaká na ich dobré slovíčko… Majstra predstavil a jeho dielo hodnotil Ján Chlebnický. Pripomenul jeho nemíňajúcu vitalitu, vyjadril presvedčenie, že je to síce jeho prvá, avšak nie posledná výstava, a predniesol rozbor „Starej lipy” s podkopaným koreňom (jubilejný dar spolužiakom). Dojímavé gesto tvorcu voči obdareným ohodnotil spolužiak, publicista Michal Hrivnák. Poznamenal: „Veľkoleposť chvíle spočíva predovšetkým v tom, že oslávenci sú vôbec pospolu (viacerí ich už opustili navždy), že aj ako 80-roční dokážu navzájom sledovať osudy, tešiť sa z úspechov jeden druhého. Ba dokážu vyvolať pozornosť aj širšieho okolia. Príbeh vypovedá o škole, o kolektíve, v ktorom sa toho času ich osobnosť i spoločnosť formovali. Vychovávatelia, učitelia i celý personál si zaslúžia, aby sme sa aspoň pri slávnostných príležitostiach pozastavili na chvíľku, pripomenuli si ich pamiatku...”
Výstavu i maturitné stretnutie dobre doplnila mini výstava zo školského života bývalých maturantov textom i fotografiami, tiež v réžii S. Čičeľa: priestory stretnutia svojím vyžarovaním zaplavila dojímavou rodinnou atmosférou, poskytla podnet na spomínanie bez konca na zašlé študentské časy.
Maturanti slovenského gymnázia v Békešskej Čabe, ročník 1954/55 svoje 62. maturitné výročie, zároveň i 80-ročné životné jubileum, si pripomenuli netradičným spôsobom: celkove boli subjektmi i účastníkmi diania ako v rozprávke, keď po určitých ťažkostiach i nečakaných zvratoch sa všetko obrátilo na dobré – spomínali a oslavovali za nevšedných okolností, v pohode a veselo. Lúčili sa štýlovo, v duchu odkazu „Starej lipy” na ich adresu a blahoželania okorenené láskavým humorom autora: „Daj boh nám všetkým, aby sme boli spolu podobne aj počas deväťdesiatky… A potom uvidíme, ako ďalej...”
Michal Hrivnák
Foto: autor