V polovici novembra dostali študenti našich slovenských gymnázií z Budapešti a Békešskej Čaby príležitosť zúčastniť sa na 25. ročníku Filmového seminára v hlavnom meste Maďarska.
Tohto roku sa po druhý raz pridali žiaci slovenského lýcea v Nadlaku a opäť študenti budapeštianskej univerzity ELTE. Okrem mladých zavítali na premietania aj menej mladí, ktorí sa dozvedeli o akcii z rôznych zdrojov. Účastníci filmového stretnutia opäť dostali veľkú dávku produkcie slovenskej kinematografie. Hlavným organizátorom, už vlastne desať rokov, je Slovenské divadlo Vertigo, predovšetkým jeho neúnavná riaditeľka Daniela Onodiová.
Štvrťstoročnica je nielen doba, keď vyrastie a osamostatní sa človek. To je zároveň doba, počas ktorej vyrastú nielen noví diváci, ale i noví filmári, o dielach ktorých by sme bez zainteresovaných organizácií Slovákov v Maďarsku nemali ani poňatia. Žiaľ, do kín v Maďarsku sa len mimoriadne dostanú nejaké iné filmy, než americké. Keď chytíte do rúk brožúrku o 25. Filmovom seminári, tak si ľahko môžete spočítať, že za uplynulé dve a pol desaťročia sa na premietacie plátno dostalo viac ako 300 filmov, dokumentárnych, hraných celovečerných aj študentských. Každý rok hlavná organizátorka stretnutia vyberala filmy po línii nejakej témy. Kým v prvom roku, keď filmový seminár organizoval ešte Zväz Slovákov v Maďarsku, aj prebiehal v jeho sídle, sa výber sústredil na začiatky slovenskej filmovej tvorby na konci osemdesiatych – začiatku deväťdesiatych rokov. Potom prevzala iniciatívu Celoštátna slovenská samospráva, kým v roku 2008 seminár začalo organizovať Slovenské divadlo Vertigo. Od roku 1993 až do roku 2013 bol miestom premietania Slovenský inštitút. Od roku 2009 je seminár spojený s Týždňom slovenskej kinematografie v Segedíne. V roku 2014 sa premietalo v budapeštianskom kine Uránia, o rok neskôr sa seminár konal iba v Segedíne a od vlani dostali slovenské filmy priestor v budapeštianskom kinematografickom centre Docuart, pričom sa koná i Týždeň slovenského filmu v Segedíne. Tematicky sme sa prešli cez storočnicu filmu, filmové žánre vo filme, slovenskú literatúru na filmovom plátne, stretli sme sa so slovenským televíznym filmom i obrazom mládeže v slovenskom filme. Od roku 2000 účastníci filmového stretnutia hľadali odpovede na otázky ako napríklad miesto dokumentárneho filmu v slovenskej kinematografii, kam smeruje slovenská filmová tvorba, aké miesto zaujíma v európskom kontexte alebo či nastáva a ako pokračuje nová éra.
Ako povedal generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký, každoročne sa zrodí viac ako 30, v roku 2017 to bolo až 32 hraných i dokumentárnych filmov, pričom slovenskí diváci si zvykli chodiť do kina aj na dokumenty. – Odozva je obrovská. V súčasnosti čakáme milión 500 tisíceho diváka, čo je o 300-400 percent viac, ako tomu bolo za minulý rok. Vybrali sme na tento rok premiérové filmy. Aj z nového žánru, zábavného filmu, na ktorý sa do slovenských kín prišlo pozrieť takmer 250-tisíc divákov.
Ako nám povedal Peter Dubecký mimo premietacej sály, významne prospieva slovenskej filmovej produkcii možnosť získať financie z audiovizuálneho fondu, slušný počet producentských spoločností a vynikajúca česko-slovenská alebo slovensko-česká spolupráca výroby filmov. Scenárista, dramatik, režisér, dekan, profesor Ondrej Šulaj, dlhoročný hosť seminára povedal, že sa už nemusí sťažovať na macošské podmienky pri výchove mladých filmárov. – Rozmach slovenskej kinematografie robia mladí tvorcovia, spomedzi nich mnohí sa učili vyrábať film s jednou starou kamerou a na rozheganom strihacom stole.
Tohtoročné stretnutie so slovenskými filmami oficiálne otvorila predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová-Račková, ktorá poďakovala všetkým, ktorí sa za dvadsaťpäť rokov podieľali na organizovaní filmových seminárov, zdôraznila, že hybnou silou tohto všetkého bola Danka Onodiová. – Keby sme všetkých účastníkov zrátali, aj to by bolo pekné veľké číslo. Je dôležité uvedomovať si význam toho, že naša študujúca mládež má počas svojho vzdelávania možnosť oboznamovať sa so slovenským filmovým umením. Je to dôležité aj preto, lebo počítame s tým, že mladí ľudia, študujúci na našich gymnáziách, sú dorastom slovenskej inteligencie v Maďarsku a je potrebné, aby príslušník slovenskej inteligencie v Maďarsku mal rozhľad aj na tomto poli. Preto je dobré, že ste tu. Veľmi sa teším, že sú medzi nami aj študenti z Nadlaku, je to výsledok spolupráce, ktorá už niekoľko rokov funguje medzi komunitami Slovákov v Rumunsku, Srbsku a Maďarsku. Verím, že sa nám v tejto spolupráci bude dariť aj naďalej. Želám nám aj vám všetkým, aby sa nám podarilo zabezpečiť dôstojné priestory pre túto činnosť, či už to je divadlo alebo filmový seminár. Veľmi na tom pracujeme. Žiaľ, zatiaľ sme nenašli vhodný stánok kultúry, ktorý by sme zakúpili pre naše inštitúcie. Určite to nevzdáme. Verím, že kým budete vysokoškoláci, stánok slovenskej kultúry v Budapešti budeme mať a budeme sa tam stretávať. Predsedníčka najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku popriala podujatiu ešte veľa úspešných rokov, hlavnej organizátorke veľa elánu a poďakovala hosťom, že každý rok prichádzajú a pomáhajú zasväcovať mládež do tajov kinematografie.
Tohtoročná pestrá mozaika slovenskej kinematografie priniesla filmy z r. 2017, ako zábavný film Karla Janáka Cuky Luky, dielo Ivety Grófovej Piata loď, debutový hraný film Terezy Nvotovej Špina. Ako na prvom filmovom seminári pred 25 rokmi si mohli účastníci, ktorí sa zväčša narodili neskôr, pozrieť citlivý film pre mládež režiséra Juraja Lihosita z roku 1988 Vlakári, ale aj film z vlaňajška, ktorý riadne rozvíril hladinu a vo svete má veľmi dobrú odozvu, Učiteľka režiséra Jana Hřebejka.
Okrem hraných filmov mohli účastníci festivalu opäť vidieť aj niekoľko nových dokumentárnych filmov z rokov 2015-16. Popri ďalších premietli snímku filmového a televízneho režiséra Michala Rómea Dvořáka Tatry, nový príbeh. Autor prišiel so svojím dielom a podelil sa o svoju lásku k najmenším veľhorám sveta i zážitky z práce na tomto filme. Riadne silnou bodkou za kategóriou bol dokument niekdajšieho šéfredaktora slovenského televízneho vysielania v Maďarsku, v súčasnosti predsedu Národnostného výboru maďarského parlamentu Jána Fuzika, Mať volá, ktorý vznikol pri príležitosti 50. výročia výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom.
Filmový seminár pokračoval od 17. novembra formou Týždňa slovenskej kinematografie v Segedíne. Predseda Spolku segedínskych Slovákov Ján Benčík o tom povedal:
– Podujatie prebiehalo v kinosále Grand Café Art kino. Premietaním dokumentárneho filmu Jána Fuzika Mať volá sme oficiálne otvorili naše podujatie. Preto touto snímkou, ktorou sme aj ukončili týždeň, lebo sme si jednak chceli pripomenúť 70. výročie výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom a na druhej strane sa snažíme zapojiť nielen slovenských divákov. Pre maďarskú verejnosť tiež chceme sprostredkovať slovenskú filmovú produkciu. Na otvorenie prišli fanúšikovia slovenského filmu aj zo Slovenského Komlóša, boli z rôznych vekových skupín. Napríklad práve kvôli spomínanému dokumentu sa zúčastnili premietania školáci, aby videli kúsok našej histórie a tiež, aby deti nemali dojem, že po slovensky sa dá robiť len tradičná kultúra, teda folklór. Film o hokejistovi Demitrovi s názvom 38 sa starším vôbec nepáčil. Považovali ho za veľmi hlučný, ba ani tento šport nie je v našich končinách príliš populárny. Zato mladým sa film veľmi páčil, doslova ich očaril smutný príbeh plný nádherných záberov. Tešili sa, že čomu nerozumeli po slovensky, v tom im pomohli anglické titulky. Do 22. novembra sme premietali denne jeden dokumentárny a jeden celovečerný hraný film. Účasť sa, žiaľ, nedá predvídať, v niektoré dni nás bolo menej, v iné bola sála plná. Na film o Tatrách prišli aj maďarskí Segedínčania. Je to vynikajúca príležitosť, že môžu tunajší ľudia spoznať slovenskú filmovú tvorbu a vidieť aj iné filmy, než len americké. Pre nás je mimoriadne dobré, že sa vďaka Týždňu slovenskej kinematografie viac priblížime našej materskej krajine.
-etre-
Foto: autorka, Laura Bencsiková
