Tardošský Červený mramor oslávil 45. narodeniny
Vetu, ktorú sme použili v titulku, podľa starostu Tardoša Bélu Csabána, povedal nemecký filozof Nietsche. Pritom tento mysliteľ nemal ani šancu poznať folklórny súbor Červený mramor z Tardoša a predsa sa ich predstavy, tanečníkov a filozofa, stretajú aspoň ostatné štyri a pol desaťročia. Tardošania totiž nechcú premárniť ani deň, keď by netancovali. Koncom novembra tancovali ešte viac ako obyčajne, veď v prvú decembrovú sobotu sa v Tardoši uskutočnil jubilejný slávnostný galaprogram. Tancovať pravidelne 45 rokov, to je práve dosť času na to, aby sa z mladých ľudí, ktorí kedysi zakladali súbor, stali už starí rodičia. Babičky a starí otcovia, ktorí majú svojim vnúčatám čo rozprávať. V Tardoši totiž má folklór hlboké tradície. Kedysi spontánne krokové variácie dnes dozreli do choreografií, čo zakladateľom tanečného súboru veľmi pomohlo. I dnes sa k niekdajším tanečníkom pridávajú mladí, ktorí prežívajú počas vystúpení oslobodzujúcu radosť. Samozrejme, každému vystúpeniu predchádza tvrdá drina, tréningy plné ťažkej fyzickej práce. A sú aj takí, ktorí si už neobúvajú tanečné čižmy ani klopkajúce topánky, len v hľadisku držia palce svojim. Veď tento súbor bol vždy ako veľká rodina. Táto rodinná spolupatričnosť pomáha prežívať tradíciám, zvykom, láske k ľudovému tancu v Tardoši a tanečnému súboru Červený mramor.
Meno súboru dobre znie
Dnes jedno z najlepších folklórnych umeleckých telies založili 8. decembra 1972 manželia Ibolya a Imrich Nagyovci. Ich cieľom bolo, aby sa zachovala tradičná kultúra slovenských a maďarských predkov v Tardoši, aby ju mohli spoznávať mladí a nezabudla na ňu tardošká pospolitosť. Ich cieľ sa splnil. – Aj dnešný deň je svedectvom toho – povedala na úvod moderátorka galavečera Hajnalka Sárköziová – Árendášová –, že to nebol zbytočný pokus, veď súbor doteraz jestvuje. Neustále pokračuje vo svojej záslužnej činnosti.
Obec od počiatku podporovala iniciatívu zachovávať tanečné dedičstvo predkov. Odrážalo sa to vo finančných dotáciách, ale najmä v prejave dôvery a uznania súboru, ktorý je hodný úcty a lásky. Veď aj dedina od súboru dostala strašne veľa. – Názov súboru znie dobre aj za hranicami obce. Veru, toto dobré meno bolo nutné získať prácou, pri ktorej sa každá jedna kvapôčka potu premenila na perlu krášliacu choreografie odovzdané mimoriadne kvalitne a stvárnené na vysokej úrovni. Sme na vás hrdí! – povedal vo svojom prejave starosta obce a dodal: – Rád by som vymenoval každého z vás, ktorí ste členom tejto veľkej tanečnej rodiny. To by však znamenalo vyriecť niekoľko sto priezvisk. Preto menovite uvediem len jedno. Meno človeka, ktorý má obrovskú zásluhu na tom, aby tento súbor vznikol a dožil sa 45. narodenín. Človeka, ktorého životom je tanec, ktorý venoval tejto komunite nielen svoj čas, ale aj svoje dve deti. Ďakujem umeleckej vedúcej súboru, učiteľke tancov Ibolye Nagyovej za jej neúnavnú obetavú prácu a prajem jej veľa radosti, šťastia a síl do budúcnosti. Veď tanečný súbor bude mať aj 50-ku, ba aj viac – predpovedal tanečnému súboru ešte dlhú budúcnosť starosta B. Csabán, ktorý zároveň otvoril jubilejný večer vystúpenia tanečného súboru Červený mramor.
Tancuje celá dedina
Ibolya Nagyová nie je rodená Tardošanka, vydala sa do obce. Spolu s ňou prišla do dediny aj jej od malička pestovaná neutíchajúca láska k folklóru. Vlastne tá bola aj nesmierne silným tmelom jej vzťahu s manželom, s ktorým sa zoznámili pri tanci v súbore Zala. Potom, čo sa usadili v Tardoši, v roku 1972 zo žiakov základnej školy založili tanečný súbor. Popularita formácie rástla takým tempom, že čoskoro sa o Tardoši začalo hovoriť ako o dedine, ktorá celá tancuje. Vďaka svojej svedomitej a vytrvalej práci sa umelecká vedúca súboru stala pojmom. Dbá o zachovávanie a pestovanie slovenských tradícií. Spracovala miestne riekanky a pesničky pre najmenších „Eš perina, perina“. Veľký dôraz kladie na autentickosť odevu svojich tanečníkov. Keďže peňazí akosi nikdy nie je dosť, kroje často zhotovuje sama. Za svoju oduševnenú a obetavú prácu dostala „Zlatý prsteň pre Tardoš“. Nie náhodou ju v roku 2016 na Dni Slovákov v Alkári ocenili vyznamenaním Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku „Za našu národnosť“.
Za 45 rokov takmer 600 členov
Od založenia súboru sa v ňom točilo takmer 600 Tardošanov alebo k obci nejako „pridružených“ mladých. V roku 2009, keď zaniklo Stavebné výrobné družstvo, dovtedy finančne významne mentorujúce súbor, museli byť zavedené niektoré organizačné zmeny, aby sa formácia mohla uchádzať o finančnú podporu a rôzne granty. Preto vznikol Kultúrny spolok za tanečný súbor Červený mramor. Jeho vedúcim sa stal syn zakladateľa Imrich Nagy mladší. – Z času na čas sa sám seba pýtam – povedal mladý vedúci počas jubilejného večera –, čo je v dnešnom globalizovanom digitálnom svete podnetom pre mladých, aby sa obrátili k tradíciám. Odpoveď môžeme nájsť len vtedy, keď sa nám podarí istú komunitu stmeliť do skupiny priateľov, ak technológie a médiá dokážeme postaviť do služieb našich potrieb. Vďaka tomu ukážeme svetu hodnoty našej kultúry. Na otázku Ľudových novín vedúci spolku prezradil, že tancuje 34 rokov a rodičia ho nikdy nemuseli nútiť do skúšok. Lásku k ľudovému tancu a piesňam nasával s materinským mliekom. – Nikdy som nechcel byť svetoznámym futbalistom, na to nemám talent, ale vynikajúcim tanečníkom som chcel byť celý život! Tento rok sme mali veľmi hustý program s množstvom vystúpení a ciest, napríklad sme účinkovali až v Nemecku. Preto sme sa rozhodli oslavovať výročie vzniku súboru v zime, keď je pokojnejšie, tichšie obdobie.
Z pokolenia na pokolenie odovzdávajú tardošskí tanečníci svoje umenie. Na galavečere vystupovali tzv. Starí tanečníci, ktorí už nechodia na skúšky a tancujú len pri mimoriadnych slávnostných príležitostiach. Tentoraz sa ukázali ako nestarnúci, keď zatancovali jednu veľmi starú choreografiu z Maglódu, vo folklórnych kruhoch veľmi uznávaného autora Sándora Tímára. Detská skupina prezentovala Tance z Ponitria choreografky Lýdie Šípošovej. Dospelí ešte zakrepčili Slovenské tance z Maglódu, Išasegu a Šáre.
Od počiatkov sa meno tanečného súboru spája s muzikantmi skupiny Kincső. Preto narodeninová oslava patrí trochu aj huslistom Ildikó Bottyánovej a Andrásovi Nagyovi Csomorovi, kontrášovi Marcelovi Szabóovi a basistovi Gáborovi Szijjovi.
Červený mramor prišli pozdraviť aj členovia pávieho krúžku Gereče pod vedením Márie Pintérovej, ktorí odjakživa veľmi tesne spolupracovali s tanečných súborom. Hoci speváci založili svoju formáciu až o desať rokov neskôr, vždy sa mohli jeden na druhého spoľahnúť.
Je tomu už 15 rokov, čo pri slávnostných príležitostiach odovzdáva vedenie súboru Uznania čestného členstva v Červenom mramore. Tento rok si prevzali túto cennú listinu štyria už netancujúci a traja členovia „starej“ zložky. Zakladajúci člen formácie Balázs Hornyák daroval k narodeninám skupiny vlajku súboru. Slovenský nápis dá vyšiť miestna slovenská samospráva.
V bohatom repertoári má Červený mramor choreografie slovenského folklóru z rôznych častí Maďarska i regiónov Slovenska, aj maďarské tance zo Sedmohradska. Úspešne sa súbor predstavil v siedmich štátoch Európy a Ázie. Na slávnostnom galavečere pri príležitosti osláv 45. výročia vzniku Tanečnej skupiny Červený mramor dostali prostredníctvom riaditeľky Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Kataríny Király pozvánku na 20. ročník Medzinárodného festivalu slovenského folklóru v Českej republike Jánošíkov dukát.
Zostavila: E. Trenková
Foto: Csaba Nagy
