Na čele Slovenského inštitútu Budapešť je nová riaditeľka

Od leta je na čele kultúrneho stánku Slovenskej republiky v Budapešti nová riaditeľka. Ildikó Síposová je na svojom poste doposiaľ síce najmladšia, a možno práve preto sa pustila do práce s veľkou vervou a elánom. Na úvodnom podujatí o 300. výročí panovníčky Márie Terézie, kde sa vlastne oficiálne predstavila, bolo množstvo záujemcov o slovenskú kultúru. Odvtedy nepretržite v SIB pokračuje šnúra zaujímavých akcií. Ako je to v našom periodiku zvykom, požiadali sme aj terajšiu riaditeľku o rozhovor.

– Po akej profesionálnej dráhe ste si zvolili pozíciu vyslankyne slovenskej kultúry v zahraničí?

– Na túto pozíciu som sa veľmi tešila, pretože môžem zúročiť svoju vyše 10-ročnú skúsenosť a prax v zahraničí. Posledné roky som pracovala pre slovenskú diplomaciu, ktorej som pomáhala prezentovať slovenskú kultúru náročnému medzinárodnému publiku v zahraničí. V tejto súvislosti môžem spomenúť množstvo úspešných podujatí rôzneho charakteru ako napr. výstava diel A. Warhola, ktorá bola historicky najdrahšou výstavou diel na pôde OSN v Ženeve, švajčiarska premiéra AeroMobilu, vystúpenie umeleckého súboru SĽUK po vyše štvrťstoročí v roku 2016 vo Švajčiarsku a pod. Týmito aktivitami sa nám podarilo ukázať to najhodnotnejšie a najkvalitnejšie, čo môže Slovensko ponúknuť.

– Ako si predstavujete reprezentovanie slovenskej kultúry v Maďarsku? S akými plánmi ste prišli do Budapešti? Na čo budete klásť dôraz?

– Rozmanitosť slovenskej kultúry dáva možnosť širokému záberu jeho prezentácie. To je výhoda, ktorú máme a radi ju využívame. Preto máme možnosť priniesť do Maďarska rôznorodé podujatia, kde si návštevníci Slovenského inštitútu, priatelia Slovenska ako aj krajania nájdu to, čo je ich srdcu blízke. Rada by som obohatila paletu ponúkaných aktivít aj o nové formáty, ktoré budú zamerané primárne na mladú generáciu. Osobne by som veľmi rada videla ešte viac mladých ľudí na aktivitách, ktoré plánuje Slovenský inštitút v Budapešti realizovať. Budem sa snažiť viac zaujať mladú generáciu, aby slovenská kultúra, umenie a jazyk mali v Maďarsku aj do budúcnosti svojich priateľov a podporovateľov.

– Aké formáty máje na mysli?

– Výstavná činnosť musí rešpektovať súčasné priestorové možnosti Inštitútu, ktoré žiaľ, vylučujú veľkoplošné inštalácie. Vzhľadom na túto realitu, komorne ladené expozície bude zastupovať grafická, ilustračná, ale napr. aj fotografická tvorba výtvarníkov mladšej a študujúcej generácie. Pousilujeme sa poskytnúť priestor pre konfrontáciu adeptov umenia zo slovenských a maďarských umeleckých škôl.

– Preferujete nejaké kultúrne odvetvie?

– Veľmi blízko mám k výtvarnému umeniu, predovšetkým k maliarskemu a sochárskemu.

– Ktorí sú Vami preferovaní maliari, sochári, ktorých diela chcete v Budapešti vystavovať? Na diela ktorých z nich sa môžeme tešiť?

– Obdivujem diela Andyho Warhola, z blízkych končín milujem sochy Tibora Bartfaya, Svetozára Ilavského. Rada by som predstavila svojich obľúbených súčasných výtvarných umelcov. To, čo by sme radi ukázali maďarskému publiku sa, bohužiaľ, nie vždy dá zladiť s finančnými možnosťami Inštitútu. Navyše, pokiaľ nemám projekty zmluvne ošetrené, bolo by neprofesionálne hovoriť o nich verejne. Dúfam ale, že sa nám podarí prilákať na naše akcie všetky vekové kategórie a uspokojiť aj najnáročnejšieho návštevníka.

– Nakoľko sa môžete opierať o svoje vzťahy so slovenskými umelcami, vedcami, kultúrnymi dejateľmi Slovenska pri prezentácii slovenskej kultúry v Maďarsku? Akú spoluprácu s nimi máte vyskúšanú?

– Mala som možnosť a česť úzko spolupracovať so širokou škálou slovenských umelcov, vedcov ale aj umeleckých kolektívov pri prezentácii ich diel, umenia a výsledkov ich práce v zahraničí. Veľmi rada zužitkujem svoje kontakty, aby aj publikum v Maďarsku malo možnosť a zážitok vychutnať si ich umenie, poprípade so slovenskými vedcami diskutovať o ich práci.

– Čo by o Vás mali vedieť čitatelia týždenníka Slovákov žijúcich v Maďarsku, Ľudových novín?

– Som otvorená novým podnetom a návrhom na spoluprácu. Dvere inštitútu sú otvorené všetkým priateľom Slovenska a záujemcom o jeho umenie a kultúru. Som kontaktný typ človeka, rada spoznávam nových ľudí, miesta, novú tvorbu. Usilujem sa oboznámiť so životným príbehom tvorcov, čo mi potom pomáha nájsť vhodnú formu prezentácie ich umeleckých výsledkov.

– Kde ste sa narodili, čo ste študovali? Aké máte koníčky?

– Narodila som sa v Dunajskej Strede. Skončila som maďarské gymnázium v Bratislave, univerzitné vzdelanie som získala vo Švajčiarsku. Medzi moje koníčky patrí šport, dizajn, móda a gastronómia.

– Ako si predstavujete vzájomnú spoluprácu Slovenského inštitútu pod Vaším vedením s krajanmi v Maďarsku?

– Práca s krajanskou komunitou je veľmi zaujímavá a vždy veľmi podnetná. Počas prvých týždňov môjho pôsobenia v Budapešti som mala možnosť spoznať už mnoho zástupcov krajanskej komunity a diskutovať o ich záujmoch a možnostiach spolupráce. Bol to však len zlomok našej krajanskej komunity, v každom prípade to boli inšpiratívne rozhovory a preto môžem už teraz povedať, že sa teším na ďalšie spoločné stretnutia a zaujímavé spoločné aktivity.

– Boli ste aj osobne na dni Slovákov v Maďarsku, ale za ostatných niekoľko mesiacov ste sa stretli s predstaviteľmi Slovákov v Maďarsku. Nadviazali ste s nimi aj osobné kontakty? Našli ste priestor a témy na spoločné aktivity?

 – Stretla som sa s predstaviteľmi celoštátnych aj miestnych organizácií Slovákov, s ktorými zladíme naše zámery. Hodláme navštíviť a osloviť strediská krajanov v Maďarsku s konkrétnymi ponukami. Myslím tiež na putovné výstavy vybranej knižnej produkcie, ako aj vhodné ukážky súčasného výtvarného a ilustračného umenia zo Slovenska.

– Do akej miery poznáte predstaviteľov maďarského kultúrneho sveta?

– O maďarskú históriu, kultúru, umenie a jazyk sa zaujímam dlhodobo. Už niekoľko rokov pravidelne cestujem do Budapešti za kultúrou, či na divadelné a operné predstavenia, výstavy maďarských umelcov alebo vystúpenia maďarských orchestrov a sólistov.

– Do akej miery mienite pokračovať v načatej práci svojich predchodcov?

– Rada nadviažem na všetko pozitívne a s potešením budem pokračovať v projektoch, ktoré boli úspešné. Som presvedčená, že každý z mojich predchodcov sa snažil, aby v Maďarsku čo najlepšie prezentoval Slovensko, slovenskú kultúru a umenie.

– Ktorého činnosť z nich si vážite najviac?

– Na budúci rok si pripomenieme 25. výročie vzniku nielen samostatnej Slovenskej republiky, ale aj samostatného Slovenského inštitútu v Budapešti. Pri tejto príležitosti sa určite zamyslíme nad štvrťstoročím činnosti tejto kultúrnej ustanovizne, ktorá sa už zapísala do dejín slovensko-maďarských diplomatických a kultúrnych vzťahov. Vážim si činnosť každého z mojich predchodcov, pretože viem, že táto práca sa dá robiť iba so zanietením, nadšením a snahou priniesť do Maďarska to najlepšie a najzaujímavejšie čo Slovensko má.

Erika Trenková

Foto: Zlatko Papuček