Od polovice októbra sa vybrala na svoju „púť“ po našich mestách a dedinách výstava, ktorú Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) pripravil pri príležitosti sedemdesiateho výročia výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom.

Exhibícia – ktorá nesie názov „Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom očami Slovákov“ – bola prvý raz verejnosti prístupná v Poľnom Berinčoku počas slávnostného sympózia s názvom „Protestantské spoločenstvá v juhovýchodnom Maďarsku“, ktoré usporiadali Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM), Celoštátna samospráva Nemcov v Maďarsku (CSNM), mesto Poľný Berinčok a Katedra nemeckých dejín a kultúry v juhovýchodnej Európe Univerzity v Päťkostolí. Odtiaľto cesta výstavy viedla do Békešskej Čaby, kde bola nainštalovaná počas medzinárodnej konferencie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku na tému výmeny obyvateľstva. Pri tejto príležitosti kurátor výstavy, historik Anton Paulik o jej zrode, výskume a zbieraní materiálov uviedol:

– Myšlienka tejto výstavy sa zrodila ešte pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď som pracoval v Kultúrnom inštitúte Slovenska. Vtedy prvý raz k nám priniesli zo Slovenska výstavu o výmene obyvateľstva. Nebola to najzaujímavejšia výstava, pretože figurovali na nej iba kópie dokumentov. Boli tam podpísané zmluvy, potom rôzne diagramy, ale neboli tam obrázky, v podstate nevzbudila väčší záujem návštevníkov. Vlani som preto pouvažoval o zrealizovaní výstavy na túto tému. Ako v dnešnej dobe každý, so zbieraním materiálov, resp. informácií som začal aj ja na internete. Z pohľadu Maďarov na Slovensku je táto téma veľmi dobre spracovaná a na internete dostupná. Oni už mali viac výstav, materiály sprístupnili aj na internete. Ale materiál, ktorý by túto tematiku priblížil z pohľadu Slovákov som nenašiel. Zriedkavo som natrafil na niektoré agitačné plagáty, aj na niekoľko fotografií, základné dokumenty sú samozrejme prístupné aj v slovenčine, ale nie sú tieto materiály zosystematizované, resp. jednotne spracované tak, aby sa dali použiť ako základ výstavy, a to nielen pre odborníkov, ale hoci aj pre vysokoškolských študentov, alebo pre žiakov základných a stredných škôl, resp. pre laickú verejnosť. Mal som šťastie, že na spomínanú výstavu pred dvadsiatimi piatimi rokmi prišiel aj jeden starší pán, György Ferencz, už vtedy bol na dôchodku. Pôvodne bol kedysi pracovníkom Ministerstva spravodlivosti Maďarskej republiky a ovládal aj slovenčinu. Počas výmeny obyvateľstva bol vymenovaný za kontaktnú osobu Československej presídľovacej komisie v okresoch Balašské Ďarmoty a Sečany. Na otvorenívýstavy, kde som bol prítomný ako tlmočník prišiel za mnou a začali sme sa rozprávať. Porozprával mi, že bol účastníkom výmeny obyvateľstva a že má kópie svojich, vlastných dokumentov, ja som mu zase pripomenul, že kedysi som sa aj ja chystal písať diplomovú prácu z tejto tematiky, lenže vtedy ešte neboli vôbec dostupné tieto materiály. Napokon mi priniesol veľký fascikel svojich dokumentov, v ktorých boli jednak kópie jeho hlásení a niektorých dokumentov, ktoré sú aj na našej výstave na paneloch prístupné. Spomenul by som napríklad tematické zošity, sú to dlhšie materiály o tom, aké podmienky čakajú Slovákov na Slovensku. Mal aj niekoľko veľmi vzácnych zápisov, ako vidí on činnosť napríklad Československej presídľovacej komisie. Tiež mal dokumenty a zápisky takého rázu, ktoré veľmi veľa prezradili o hospodárskych pomeroch tých rokov. Ako som začal koncom minulého a začiatkom tohto roka zbierať materiál k tejto výstave, najprv som sa vybral do Ústredného štátneho archívu Maďarska (ÚŠAM), ktorý bol a dodnes je zatvorený. Nemal som teda inú možnosť akonavštíviť niekoľko župných archívov. V archíve Peštianskej župy som veľa nenašiel, materiály z tejto župy budú pravdepodobne v ÚŠAM. Potom som bol v Békešskej župe, archív v Gyule má veľmi veľké množstvo materiálov o výmene obyvateľstva. Problém tu bol len v tom, že väčšinu z nich tvoria rovnaké tlačivá, či vyplnené dotazníky, ibaže pochopiteľne s údajmi rôznych osôb. Teda na výstavu nie sú natoľko vhodné, lebo jeden-dva z nich sú zaujímavé, ale potom formátom a obsahom – okrem osobných údajov – sa v podstate už opakujú. Pritom tu som natrafil aj na také vzácne dokumenty, aké som nikde inde nenašiel, a síce potvrdenia o tom, že daný občan, resp. daná rodina už v dvadsiatych rokoch bola usadená a žila v Békešskej Čabe. Takto som našiel napríklad potvrdenie – ktoré je aj na našej výstave – Jána Gerčiho, podľa ktorého už v roku 1921 bol obyvateľom Békešskej Čaby. Čo sa týka propagačných materiálov, veľmi cenný fond má Múzeum M. Munkácsyho v Békešskej Čabe, to ma prekvapilo, lebo nikde inde som nevidel, že takto komplexne majú tieto plagáty zachované a urobili aj ich veľmi kvalitné kópie, za čo im patrí vďaka. Navštívil som aj Archív Báčsko-malokumánskej župy v Kecskeméte, tam tiež majú pomerne veľké množstvo spracovaných materiálov, Novohradskú župu sa mi podarilo navštíviť raz. V Martine je tiež veľmi bohatý materiál, z ktorého som použil predovšetkým fotografie. S Československou presídľovacou komisiou boli vyslaní totiž aj fotoreportéri, oni fotili všetko počas celého procesu výmeny obyvateľstva, lenže vo väčšine prípadov nie je uvedené, že presne kde. Z týchto fotografií som si vybral preto tie, ktoré sa dali identifikovať, že o akú udalosť ide a kde presne. Nahromadil som teda množstvo materiálu a vynorila sa otázka: ako to šikovne urobiť, aby sa to zmestilo na pomerne malom mieste, pretože sme vedeli, že to bude putovná výstava a bude ju treba prepravovať po našich obciach. Naším prvoradým hľadiskom bolo, aby sa v pomerne logickom slede dali jednotlivé udalosti znázorniť, ale aby sa materiál zmestil na menšiu plochu. Jediná nevýhoda výstavy je, že ju budeme môcť prezentovať skôr „iba“ ako sprievodnú exhibíciu, pretože množstvom nie je až taký veľký materiál, aby obstála ako samostatná výstava. Ale predsa si len myslím, že sa mi podarilo zhruba zobraziť hlavné momenty od podpísania dohody o výmene obyvateľstva medzi dvoma vládami až po moment, keď prišla prvá vlaková súprava do Serede z Pitvaroša, alebo keď už bol založený hostinec Malá Čaba v Nových Zámkoch, kde sa schádzali presídlení Čabänia. Nazdávam sa, že z výstavy sa dajú získať informácie o tom, že čo a prečo sa to vtedy udialo, alebo, aký ohlas vyvolala celá tá propagačná kampaň medzi Slovákmi v Maďarsku. Dúfam, že sa nám s touto našou výstavou podarí dostať do všetkých našich obcí, ktoré budú mať záujem o osud svojich predkov.

Výstava ÚKSM „Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom očami Slovákov“ bola nainštalovaná aj počas spoločnej konferencie Zväzu Slovákov v Maďarsku, Únie slovenských organizácií v Maďarsku a Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku s názvom „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“ koncom novembra v Mlynkoch, odkiaľ sa vrátila opäť na Dolnú zem, do Slovenského Komlóša.

Zaznamenal: Cs. Lampert

Foto: autor, ÚKSM