Spoločne hotovili, spoločne sa aj hostili

V Kerepeši si slovenská samospráva pod vedením svojho predsedu a zároveň vicestarostu obce Karola Kissa aj tohto roku zmyslela usporiadať tradičnú slovenskú zabíjačku. Termín stanovili na sobotu, 10. februára. Na rozdiel od ostatných rokov, teraz sa iba časť roboty konala v Osvetovom stredisku „Forrás“. Totiž úkony súvisiace so zakáľačkou sú najčastejšie spojené s vodou, mastnotou a veru aj riadnym neporiadkom. Museli si preto vytvoriť miesto, kde sú vhodnejšie podmienky. Mužská sekcia sa preto nasťahovala do zadného dvora obecného úradu, kde mali robotu s väčším neporiadkom. Vybetónované plochy sa dali pomerne rýchlo vystriekať a upratať. Chlapi začali svoje pôsobenie skoro ráno, už o šiestej. Nie preto, lebo nemohli spať, ale bolo veru treba vodu v kotloch postaviť, podľa starodávnych zvykov a miestnych obyčají zapichnutú svinku slamou opáliť, potom kožu očistiť, naporcovať, mäso pokrájať, zložky na jaternice a hurky uvariť, teda hlavu, vnútornosti, ako srdce, pľúca, pečeň, slezinu, obličky, jazyk, aj uši do kotla naložiť, krv so žemľovými kockami pomiešať, aby bolo do krvavničiek. V Kerepeši do krvavničiek, ku krvi a žemľovým kockám, kladú aj plnku ako do jaterníc. Tak sú krvavničky hutnejšie a možno aj chutnejšie. Mäsiarovi Ferimu Hutterovi išla robota od ruky. Mne síce vykladal, že včera večer si pozrel na youtube, ako sa má mäso správne porcovať do klobás, či koľko čoho namiešať do jaterníc. Vzhľadom na to, že som bola druhý raz v živote na zabíjačke, aj to ostatne v minulom storočí, by som mu možno uverila. Ale ostatní chlapi sa smiali, akoby ich šteklili a to mi bolo podozrivé. Ako aj to, že diktoval tempo ako na pretekoch. Skúsenosť odkukaním videa na počítači človek nezíska, ani to, aký má byť pomer krvi a žemľových kociek, ani ako sa dostane jaternicová plnka do krvavničiek, ako pomlieť bez nehody i miesiť klobásovú zmes, a vôbec, ako sa dostane plnka do črievka. Ba dokonca, od oka vedel odhadnúť 10 kíl namletého mäsa do plnenej kapusty, iba 6 gramov mu chýbalo. Vyzná sa, aj mäsiarske preteky už vyhral, aj chová voľne sa pasúce mangalice, vie, čo spracováva. Prečo bolo nutné začať ráno, ešte za tmy? Aby stačili uvariť náplň do jaterníc, hurky naplniť, vyvariť a vychladiť. Lebo len vychladené hurky môžete dať piecť.

Kým sa varili „súčiastky“ do budúcich huriek, predseda slovenského voleného zboru mi prezradil, že cieľom aktivity je upevňovanie súdržnosti kerepešskej slovenskej komunity. Práve tam, na zadnom dvore by chceli postaviť slovenský oblastný dom, lebo v obci už žiaden nezostal. Čo boli, natoľko schátrali, že ich zbúrali. Tie, čo neboli až tak veľmi zničené, zrekonštruovali v modernom duchu. Karol Kiss chce požiadať o odbornú pomoc Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM). Na poludňajšie zvonenie bolo všetko hotové, hurky sa chladili, mäsiar sa zbalil, odišiel, dvor upratali.

Ženská zložka zabíjačkového kontingentu v Kerepeši nabehla okolo desiatej hodiny. Ich úlohou bolo obsadiť priedomie Osvetového domu, uvariť polievku z bravčových kostí a plnenú kapustu. Úlohy šéfkuchárky sa zhostila Terka Pecsenyiczká. Pod jej velením členky Pávieho krúžku, nositeľa Lamiho ceny a Zlatej kvalifikácie, na čele s vedúcou formácie a členkou Slovenskej národnostnej samosprávy Martou Zomboriovou nielen popremývali kapustné listy, očistili a nakrájali zeleninu do polievky, nakrájali cibuľu pod kapustu, nastúpili do radu a plnili listy jedna radosť, ale si ešte aj vyspevovali po slovensky, ako sa to na kurzoch slovenčiny naučili. Výdatne im pri tom pomáhali dôchodkyne, teta Terka Rusznyáková a teta Manyika Krígerová, ktorá je členkou Pávieho krúžku a aj vo všedné dni chodí v kroji. Do práce sa zapojili aj mladí tanečníci z Folklórneho spolku, aj starší z Klubov dôchodcov Fialový agát a Zlatý dážď. Podaktorí prišli na celé popoludnie, hoci folkloristi mali večer vystúpenie na cirkevných fašiangoch, iní zas zabehli len na chvíľku, aby pomohli stoly porozkladať, prestierať, stoličky umiestniť. Na podvečernú spoločnú hostinu totiž čakali sto ľudí z obce i okolia. Na zabíjačkovej večeri napokon neboli všetci pozvaní, ale i tak sa zišlo z Kerepešu a okolitých, Slovákmi obývaných dedín zo 70 ľudí. Na výdatnej večernej hostine boli na stoloch okrem polievky, podľa kerepešských zvykov servírovanej so suchými žemľovými kockami, vynikajúce plnené kapustné listy a ako tretí chod, pečené jaternice, krvavničky a klobásky. Nechýbalo však ani sladké – sádlové šátečky so slivkovým lekvárom – a napriek celodennej tvrdej práci panovala aj večer vynikajúca nálada.

Klobásky a salámy, naplnené na zabíjačke, sa údia v udiarni Karola Kissa na dubových pilinách. Pohostia nimi pozvaných na ďalších slovenských podujatiach v Kerepeši. Možno práve hostí z družobných miest Hořice v Čechách a Dolné Obdokovce na Slovensku.

E. Trenková

Foto: autorka