Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) usporiadal 12. apríla vedecko-populárnu prednášku spojenú s diskusiou na tému Slovenský jazyk vo Veľkom Krtíši. Miestom podujatia sa stal Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe.
Prednášatelia Ladislav György, a Mária Žiláková, usmerňovaní moderátorským slovom riaditeľky VÚSM Tünde Tuškovej, sa zaoberali témou slovensko-maďarskej dvojjazyčnosti.
Ladislav György, lingvista, v súčasnosti lektor slovenského jazyka na Segedínskej univerzite, pochádza z dvojjazyčného prostredia Veľkého Krtíša. Vyrastal v takomto prostredí, navštevoval dvojjazyčné školy. Vo svojich publikáciách (Hovorená podoba jazyka v meste Veľký Krtíš /vedecká monografia/, 2013, Slovenčina a slovensko-maďarská dvojjazyčnosť, 2017) sa zaoberá fungovaním slovenčiny ako menšinového jazyka ovplyvneného jazykom maďarským. Pri svojom interdisciplinárnom výskume, v ktorom spojil sociológiu a lingvistiku, skúmal bežnú hovorenú podobu jazyka. Jazyk, ktorý sa používa v štandardných i subštandardných situáciách, teda najmä v domácom prostredí. Všímal si vplyv maďarského jazyka na jazyk obyvateľov mesta Veľký Krtíš i to, ako v rámci bilingvizmu dochádza k prepínaniu kódov. V závere jeho prednášky odznel zaujímavý názor, že nie každý na Slovensku považuje za materinský jazyk ten jazyk, ktorý sa naučil ako prvý. Môže sa za taký považovať i jazyk ním najčastejšie používaný. Veď napríklad vo Veľkom Krtíši sa k slovenskej národnosti hlási 42 % Slovákov, avšak slovenčinu za svoj materinský jazyk považuje len 36 % z nich.
Mária Žiláková vysoko vyzdvihla prácu Ladislava Györgya, ktorý ako bilingválny jazykovedec inak vníma obojstranné jazykové vplyvy. Bravúrne zvládol vo svojej publikácii i rozdielny jazykový úzus príznačný pre slovenskú i maďarskú vedu. Taktiež vysoko pozitívne zhodnotila zvolenú hovorovú podobu jazyka, keďže „čistý“ spisovný jazyk v súčasnosti nikto nepoužíva, ide v podstate o abstrakciu. A platí to tak v maďarskom, ako v slovenskom i v iných jazykoch. Veľkým prínosom knižky o bilingvizme je i výskum variety používaných jazykov. Veď jazyk je symbolom národnej jednoty, ale nie je možné ho absolutizovať. V dvojjazyčnom prostredí zákonite dochádza v štandardnom a subštandardnom prostredí k alternácii kódov.
Zaujímavá bola i diskusia k danej problematike, v ktorej sa napríklad generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Igor Furdík zamyslel nad neexistenciou slova Uhorsko v maďarskom jazyku. Je to zvláštny jav, veď slovo Uhorsko existuje i v niektorých ďalších jazykoch, keďže pojem Uhri, ako podotkla Renáta Ondrejková z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra v Bratislave, sa objavil už v latinských spisoch z veľkomoravského obdobia.
Celé podujatie prinieslo zaujímavé myšlienky i poznatky a tie zapôsobili na účastníkov. Nie je predsa bežné stretnúť sa s „dvojjazyčným“ autorom píšucim o Maďaroch na Slovensku i o Slovákoch v Maďarsku a vyzdvihujúcim identitu tunajších Slovákov s ich silnou národnou identitou.
Ján Pitoňák
Foto: autor