Na minuloročnej, jesennej pracovnej porade predstavitelia reprezentatívnych organizácií Slovákov na Dolnej zemi sa rozhodli o zriadení ďalšej prestížnej ceny s názvom Pro Cultura Slovaca, ktorá môže byť udelená pracovníkom v oblasti kultúry.

Toto nové vyznamenanie má byť udelené každý rok pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva. Organizátorom udeľovania ceny je Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov na čele s koordinátorkou Annou Chrťanovou-Leskovac, riaditeľkou ÚKVS.

Prví laureáti prestížneho ocenenia

Koncom apríla sa v priestoroch Gymnázia J. Kollára v Báčskom Petrovci zišli ocenení, vedúci činitelia slovenských národnostných komunít z troch dolnozemských štátov, ako aj renomovaní hostia zo Slovenska, aby spolu oslávili prvé odovzdanie nového ocenenia. Tohto roku prišlo dvanásť návrhov na ocenených. Sedemčlenná porota v zložení: Anna Chrťanová-Leskovac, tajomník Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Ladislav Čáni, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová-Račková, predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková, predseda Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku Ivan Miroslav Ambruš, podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSCR) Pavel Hlásznik a zo Slovenska prodekan Filozofickej fakulty UCM Ladislav Lenovský sa rozhodla udeliť tri ceny za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov a jeden Pamätný list.

– Okrem už existujúcich, špecifických spoločných cien dolnozemských Slovákov ... už dlhšie sme pociťovali určité vákuum, ktoré by pokrývalo aktivity v oblasti kultúry v tom najširšom zmysle slova, od ochotníckych a spolkových prejavov až po profesionálne formy kultúry (...) Začiatkom novembra 2017 na pracovnom stretnutí v Novom Sade bola zriadená cena Pro Cultura Slovaca, ktorá má pokrývať všetky oblasti kultúrnej činnosti, okrem literatúry (tej je venovaná cena Ondreja Štefanka – pozn. autora) – uviedol po príhovore riaditeľky hostiteľskej inštitúcie slávnosti Anny Medveďovej podpredseda DZSCR P. Hlásznik. Prvými laureátmi významného ocenenia sú Michal Babiak zo Slovenska za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov, za prínos v oblasti divadelného umenia, za dlhodobú podporu dolnozemskej slovenskej kultúry a umenia, za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma i v zahraničí, Daniela Onodiová z Maďarska za prínos v oblasti divadelného umenia a za úspešné riadenie kultúrnych ustanovizní a Vladimír Valentík zo Srbska za prínos v oblasti výtvarného umenia, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry a za ich prezentáciu a propagáciu. Pamätný list Pro Cultura Slovaca 2018 prevzal Pavel Tomáš st. zo Srbska za prínos v oblasti hudobného umenia a za činnosť vo vedení hudobno-kultúrnych telies tradičnej kultúry.

Zaslúžené uznanie „veľvyslankyni“ slovenskej divadelnej a filmovej tvorby v Maďarsku

Naša slovenská komunita v Maďarsku môže byť oprávnene hrdá, pretože medzi prvých laureátov prestížnej dolnozemskej slovenskej ceny sa dostala aj dlhoročná kultúrna aktivistka Daniela Onodiová, ktorú poznajú po celom „slovenskom“ Maďarsku od Fizéru až po Telekgerendáš. „Naša Danka“ sa dostala medzi nás v roku 1987, keď začala pracovať v Demokratickom zväze Slovákov v Maďarsku, kde sa v máji roku 1989 stala odbornou kultúrnou referentkou. Tým získala možnosť využívať poznatky, získané na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde vyštudovala filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku. Po vytvorení celoštátnych národnostných samospráv, v roku 1995 získala miesto kultúrnej referentky Celoštátnej slovenskej samosprávy, túto funkciu zastávala do konca roku 2007. V roku 1997 založila Slovenský divadelný súbor Vertigo, ktorý sa v roku 2003 stal inštitúciou CSS ako Slovenské divadlo Vertigo (SDV). V tom istom roku ju Valné zhromaždenie CSS poverilo vedením inštitúcie. Od 1. januára 2008 zastáva výlučne funkciu riaditeľky SDV. Daniela Onodiová spolupracovala s rôznymi médiami v Maďarsku, ako aj na Slovensku a v rôznych obdobiach bola aj jazykovou redaktorkou populárnej ročenky Slovákov v Maďarsku, Nášho kalendára. Ako dramaturgička sa podieľala na všetkých inscenáciách divadla Vertigo, ako autorka sa podpísala pod niekoľko literárnych pásiem a krátkych scénok či už pre deti alebo dospelých. Zásluhou vyše 20-ročného SDV sa slovenské slovo dostáva aj do tých najmenších dedín, kde žijú Slováci. Vďaka nej sa darí pestovať aj slovenské detské divadlo v Maďarsku. Organizovaním divadelných táborov na Slovensku pre deti a študujúcu mládež v mladej generácii pestuje vzťah k divadlu a slovenskému slovu. Daniela Onodiová dlhodobo vyvíja úsilie na poli organizovania slovenskej kultúry a oživovania tradícií slovenského ochotníckeho divadla v Maďarsku, pričom v rámci slovenského divadla už dlhé roky úspešne pracuje aj profesionálna zložka. Z jej iniciatívy pred viac ako 20 rokmi vznikli slovenské filmové semináre, na ktorých sa študenti slovenských gymnázií a slovakistiky každoročne zoznamujú so slovenskou filmovou tvorbou, v posledných rokoch už nielen v Budapešti, ale aj v Segedíne. Ňou odštartovaná a organizovaná prehliadka detského divadla Deti deťom a divadelná prehliadka Spolu na javisku sa rozrástli na podujatia, ktoré majú význam pre celú Dolnú zem a sú oficiálnymi projektmi dolnozemskej slovenskej trojstrannej resp. štvorstrannej spolupráce, rovnako ako spomínaný filmový seminár. Navrhovateľkou udelenia tejto prestížnej ceny dolnozemských Slovákov Daniele Onodiovej bola Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Po biografických faktoch si však dovoľme aj trošku osobnejší štýl, v laudácii na D. Onodiovú jedna zo zakladajúcich ochotníčok Vertiga Hajnalka Avarová sa napríklad vyznala o nej takto: „Mám na ňu najkrajšie spomienky zo začiatkov Vertiga, ako bola nadšená a dokázala vtiahnuť aj nás, že sa o nás aj starala a verila nám, a že nám bolo spolu dobre. A veľmi si vážim aj filmové semináre, podľa mňa už aj za tie by si to ocenenie zaslúžila: ukázala nové veci, nielen tie zaprášené kotúče, ktoré boli dovtedy výlučne prístupné v Maďarsku. Prichádzali a dodnes sem prichádzajú zaujímaví ľudia z oblasti filmovej a divadelnej tvorby na Slovensku. Človek z týchto umeleckých diel a z osobností mohol mať pocit, že naša slovenská kultúra stojí za to. Osobným postrehom pisateľa laudácie, autora tohto článku je, „že okrem uvedených prínosov Danky Onodiovej do slovenskej kultúry by som vyzdvihol jednu jej veľmi silnú stránku, ktorá možno vyplýva práve z jej profesie dramaturgičky. Tá totiž, podľa môjho názoru, si vyžaduje o. i. zmysel pre rytmus, detaily a pre správne načasovanie. Možno práve vďaka týmto jej schopnostiam a znalostiam prišla v polovici deväťdesiatych rokov na to, že nastala tá posledná chvíľa, keď sa možno ešte dá vzkriesiť slovenské divadelníctvo v Maďarsku, ktoré malo kedysi bohaté tradície predošetkým na Dolnej zemi: v Slovenskom Komlóši, v Békešskej Čabe, ale aj vo Veľkom Bánhedeši, či v Pitvaroši, alebo neskôr v Irminčoku a aj severnejšie, v pilíšskom Kestúci. Nesmieme pritom zabudnúť ani na činnosť divadelných súborov našich dvoch slovenských gymnázií, v ktorých hrali študenti, ktorí sú dnes už poprední činitelia našej komunity či už v štátnej správe, v školstve, v kultúre alebo v médiách. Danka Onodiová začala zmapovaním možností a následne už konkrétne organizovaním divadelného súboru v rokoch, keď my sme stále písali a hovorili o revitalizácii slovenského jazyka, pritom sme už väčšinou ani sami tomu neverili, nedôverovali sme si a boli sme už zmierení s obrazom o nás, podľa ktorého dokážeme už iba spievať a tancovať, resp. nanajvýšpestovať gastronomické tradície, t. j. jesť a piť. Ona však vycítila, že je v nás ešte jazykový potenciál, sú tu ľudia, ktorí by dokázali hrať v slovenčine a je tu ešte obecenstvo, ktoré rozumie po slovensky na slušnej úrovni. Prešlo vyše dvadsať rokov a ako všetci dobre vieme, z jazykového hľadiska v Maďarsku sa to zmenilo skôr k horšiemu. My sa však nevzdávame a pod vedením Danky Onodiovej budeme prinášať na vaše javiská zaujímavé inscenácie v slovenčine aj naďalej.”

Odovzdávať štafetu v záujme nepretržitej životaschopnosti

– Existencia takýchto ocenení je jasným indikátorom toho, že menšinové spoločenstvá, ktoré ju udeľujú, majú dostatočný tvorivý a rozvojový potenciál. Že sú to životaschopné spoločenstvá a že majú komu a hlavne za čo takéto ceny udeľovať – uviedol v mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí jeho podpredseda Peter Prochácka. Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Anna Tomanová Makanová popri gratuláciách zdôraznila, že aj napriek občasným, nepriaznivým a ťažkým podmienkam musíme pokračovať v práci zo srdca v prospech zveľaďovania našej kultúry.

– Pri takýchto príležitostiach musíme konštatovať, a som presvedčená o tom, že organizátori kultúry vo všetkých našich krajinách si počas svojej každodennej práce uvedomujú, že to všetko je o ľuďoch. Je veľké šťastie nájsť na čelo niektorej inštitúcie človeka, ktorý je fundovaný z odborného hľadiska, ktorý to zvláda ľudsky a ktorý dokáže presvedčiť tých, ktorí sú okolo neho, že to všetko je nesmierne dôležité a že to treba robiť. Terajší ocenení sú takíto ľudia, na ktorých to všetko platí.(...) My, ktorí organizujeme náš slovenský život, musíme systematicky pracovať na tom, aby mladí ľudia (...) cítili, že ich potrebujeme (...) a že zodpovednosť, ktorá je teraz na nás, tú musíme odovzdať práve im – prízvukovala predsedníčka CSSM A. Hollerová Račková.

Cs. Lampert

Foto: CsL