Tohtoročný Deň tardošských Slovákov sa konal 15. septembra. Práve, keď sa na Slovensku slávil Deň Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.

Bol to preto ten pravý deň na slávenie svätej omše pod holým nebom. Práve v tento si Tardošania pripomenuli nielen Deň Slovákov obce, ale aj 35. narodeniny speváckeho zboru Gereče. Pán farár nás na záver omše zdravil mladistvo, čau-čau a torta s ohňostrojom sa ušla každému, kto bol v ten deň v kultúrnom dome, ba možno aj ďalším. Jednoducho povedané, bola to výborná oslava, s pagáčikmi, koláčikmi a nádhernými perníkmi na pamiatku.

Omši pod holým nebom, spolu s tým, že vietor duje do mikrofónu na striedačku s velebným otcom, ba niekedy i zvučnejšie, než kňaz celebrujúci bohoslužby, v krásny slnečný deň dodáva obradu väčší majestát. Akoby všetci anjeli pomáhali spievať, modliť sa a zjasňovať sobotu. Členky Slovenskej samosprávy v Tardoši Erika Kissová Töröková, Hajnalka Sárközyová Árendášová a Anna Crnečká museli vynaložiť značné úsilie už vopred, aby všetko prebehlo, ako malo. Tak sa aj stalo. Javisko postavili, rekvizity potrebné pre omšu pod holým nebom z kostola prepožičali, koláčiky upečené, perníkové srdcia vymaľované, torta objednaná. Dámy si však od srdca vydýchli až večer, keď si prezuli pohodlnejšie topánky, aby mohli hoci aj tancovať. Mohli, hudba Vértes Express, ktorej vedúci je Ladislav Csanálosi – poznáme ho ako harmonikára sprevádzajúceho spevácky zbor Vérteš – hrala rezko ako obyčajne.

Omša pod holým nebom

Dôstojný pán Ladislav Kiss Malý je v Tardoši vari najobľúbenejším duchovným, akého poznajú. Vo svojej kázni nesmierne pútavo a zábavne hovoril o histórii vzniku pútnického miesta v Šaštíne-Strážoch, ktoré je jedným z centier kultu uctievania Sedembolestnej Panny Márie. Miesto, kde sa pôvodná Trojhranná kaplnka nachádza, je miestom prvého zázraku, ktorý vykonala Sedembolestná Panna Mária. Všetko má na svedomí hádka medzi dvoma manželmi, grófom Imrichom Coborom a jeho manželkou Angelikou Bakičovou, ktorá sa odohrala v roku 1564. Vtedy po hádke gróf vyhodil svoju ženu z koča. Mladá žena dala práve na tomto mieste sľub Bolestnej Matke, ak na jej orodovanie Boh zázračne vyrieši ich manželské problémy, dá urobiť sochu Sedembolestnej Panny Márie. Zázrak sa stal! Imrich Cobor oľutoval svoj skutok, vrátil sa po svoju manželku a požiadal ju o odpustenie. Angelika svoj sľub dodržala a nechala zhotoviť drevenú sochu Sedembolestnej Panny Márie a umiestnila ju na miesto, kde ju manžel vyhodil z koča. V podvečer mariánskych sviatkov na toto miesto prichádzalo veľmi veľa veriacich sa modliť. Panna Mária tu naďalej robila zázraky – nielen duchovne, ale i telesne uzdravovala. V roku 1732 cirkevná vrchnosť vyhlásila sochu Sedembolestnej Panny Márie Šaštínskej za milostivú. Po výstavbe baziliky, ktorá sa nachádza hneď vedľa kaplnky, bola socha zverená práve tam. Terajšia socha Sedembolestnej, ktorá sa nachádza v trojhrannej kaplnke, je kópiou milostivej sochy. Dôstojný pán vyslovil aj túžbu, akoby bolo dobre, keby každé duchovné miesto malo takého veľkodušného darcu, akou bola cisárovná Mária Terézia v prípade pútnického miesta v Šaštíne. Pre úplnosť informácie dodávame, že majiteľom šaštínskeho panstva bol v tej dobe manžel cisárovnej, František Lotrinský. – S bolesťou je spätá láska. To nie je len o grófke Angelike, ale aj o vás, milí členovia 35-ročného zboru Gereče. Dnešná ďakovná omša je za vás, ako aj za Slovákov v Tardoši. Načierate do studnice pokladov tunajších Slovákov, aby ste spievali a vystupovali a delili sa o spoločné hodnoty. Posilňovali ste nimi tradície, ale aj priateľstvá, komunitu. Veď vás prišli pozdraviť aj vaši priatelia zblízka i zďaleka. Odovzdajú vám svoje kytice piesní aj ako poďakovanie prozreteľnosti – povedal otec Ladislav.

Oslava narodenín zboru Gereče

Spevácky zbor Gereče bol založený v roku 1983. Iniciátorkami založenia boli vedúce slovenského klubu Veronika Árendášová a Katarína Vadašová. Počas 30-ročného pôsobenia telesa sa vystriedali viacerí vedúci súboru. Dlhé roky vykonával úlohu vedúceho aj sprevádzal zbor Stanisław Broś. V súčasnosti spevokol vedie Judita Lóczkiová. Repertoár súbor čerpá hlavne z miestnej zbierky ľudových piesní Na Tardoši, na pažiti, na pľaci. Pravidelne vystupujú na národnostných, miestnych, župných i regionálnych podujatiach a festivaloch. Každoročne v marci spievajú aj na slovenskej omši v Budapešti. Sú nositeľmi striebornej a zlatej kvalifikácie speváckych zborov Slovenský škovránok. Ako povedal vo svojom pozdravnom príhovore starosta obce Béla Csabán, súbor tvorí partia, na ktorú sa dedina kedykoľvek môže spoľahnúť, nech ide o spievanie, či pečenie lokší. Neraz si členov spevokolu mýli s klubom dôchodcov, ale to je preto, lebo veľká väčšina je aj v jednom, aj v druhom kolektíve. – Sú to dobrí chlapci, aj dievky – dodal –, nech aj štyridsiatku môžeme oslavovať v takomto peknom počte. Za seba síce nemôžem sľúbiť, že tu určite budem, ale o vás nepochybujem. Gereče bude určite spievať tak krásne ako dnes – vyhlásil prvý muž Tardošu na oslave narodenín. Členky slovenského voleného zboru si pochvaľujú spoluprácu s ním, lebo im vychádza v ústrety. Ochotne priloží ruku k dielu, ako aj v Deň tardošských Slovákov. Nielen odovzdal darčeky a ružičky, ale robil celé popoludnie zvukára. O koláčiky sa nepostaral, to je pravda, ale tých sa zhostili členky spevokolu a klubu dôchodcov. Pagáčikov i sladkých kúskov bolo ako na svadbe. Torta na pol stola tiež zožala úspech.

Medzi gratulantmi boli hostia z Jelenca neďaleko Nitry, na Slovensku. Detský folklórny súbor Jelenček vznikol v roku 1991 a zameriava sa na detské hry, folklórne piesne a tance z Požitavia a Ponitria. Združuje deti od 3 do 15 rokov. Vystupovali s detskými hrami z Požitavia. Staršie dievčatá predviedli dievčenské kolesá s požitavskými piesňami s názvom Keď som išla z kostola. Priatelia z obce, ležiacej v juhovýchodnom cípe krajiny, z Eleku, sa starajú o zachovávanie ľudových tradícií menšín, žijúcich v obci, ale aj o folklórne, ľudovo-umelecké dedičstvo tohto kúta Maďarska. Súbor Elek vznikol v roku 1999 a v súčasnosti v ňom tancuje tretia generácia. Po nich sa na javisku objavili domáci tanečníci. Červený mramor nikomu nebolo treba v rodnej obci predstavovať. Ich úspech dokazoval neutíchajúci potlesk. Práve tak dobre sa oslávenci a ich priatelia bavili na hudbu Vértes Expresszu, len si ešte aj zahopkali.

Erika Trenková

Foto: autorka