Starší ľudia sa ešte pamätajú na časy, keď rôzni remeselníci, medzi nimi aj naši vychýrení slovenskí drotári, vandrovali po dolnozemských aj „hornozemských“ dedinách a mestách, aby si zarobili na chlebík pre seba a pre rodinu.
Títo vandrovní remeselníci zohrávali pritom aj dôležitú spoločenskú úlohu, pôsobili medzi našimi lokalitami, krajmi či regiónmi ako nejaká informačná pupočná šnúra. Z nášho národ(nost)ného hľadiska je viac než zaujímavé, že v prvom rade oni udržiavali styky medzi ľuďmi, ktorí si našli nový domov na Dolniakoch s tými, ktorí zostali na kedysi spoločnej rodnej zemi. Neraz sa však stala aj pracovná nehoda v podobe slovensko-slovenskej love story, teda keď sa drotár pri opravovaní riadu zaľúbil do dievčaťa. V takom prípade buď dievča išlo s ním, alebo on zostal tu, situáciu ale dokázali poriadne skomplikovať aj rodičia.
Opisovaná historka je ako stvorená pre predstavenie ochotníckeho divadielka. Ten náš drotár ako hlavný hrdina scénky napokon zakotvil na Dolnej zemi, aby po úspešnom pôsobení medzi bánhedešskými a komlóšskymi Slovákmi opäť zavítal do hornatého kraja a aj tam zožal úspech. Regionálne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku a Ochotnícke divadlo Slovenského Komlóša usporiadali 17. novembra v Stredisku pilíšskych Slovákov v Mlynkoch divadelné predstavenie, v ktorom komlóšski ochotníci uviedli práve spomínanú jednoaktovku s názvom Drotár. Vznikla vo Veľkom Bánhedeši podľa námetu Márie Hajtmanovej a Márie Zanovej. Režiséri Anna Ondrejová a Ján Klement spolu s vedúcou Ernou Laukovou a tuctom ďalších členov komlóšskeho divadielka oživené dielo venovali pamiatke jeho tvorcov a všetkých bánhedešských divadelníkov. Preplnené hľadisko Pilíšanmi najmä z Kestúca, Santova a Mlynkov sa im za skvelý výkon poďakovalo búrlivým potleskom.
(-hl)
Foto: Imrich Fuhl