V osvetovom dome v Dorogu sa opäť zišli Slováci z Komárňansko – ostrihomskej župy na adventnom stretnutí, aby zapálili fialovú sviecu na adventnom venci.

V dobrej nálade si pozreli kultúrny program. Vystupovali súbory z Nitrianskeho kraja, s ktorým udržiava župná slovenská samospráva priateľské styky dlhé roky. Potom sa pri čaji a pagáčikoch porozprávali a potešili jeden druhému, aby sa pustili do predvianočných príprav.

Divadelná sála dorogského kultúrneho domu sa 2. decembra popoludní naplnila. Poschádzali sa Slováci a ich priatelia z okolitých obcí. Všetkých, ktoré majú slovenskú národnostnú samosprávu, tak z Čívu, ako aj Dorogu, Kestúca, Šárišápu, Moďoróšu, Orosláňu, Síleša, Tatabáne – Bánhidy. Z niektorých obcí či miest si Slováci priviedli aj starostov. Ba aj predseda Valného zhromaždenia Komárňansko – ostrihomskej župnej samosprávy Juraj Popovics sa zúčastnil stretnutia, dokonca sa aj prihovoril. Priznal sa, že rád trávi čas so Slovákmi tejto župy, lebo sú zanietení a angažovaní za svoju národnosť. Povedal, ako už neraz, že Maďarsko považuje tu žijúce národnosti za organickú súčasť svojho národa. Predsedníčka župnej slovenskej samosprávy Alžbeta Szabóová sa fundovane zhostila úlohy domácej panej. Dbala nielen o to, aby každého srdečne privítala, ale aj o to, aby každého účastníka dvojjazyčne informovala o dôležitosti a krásach adventného obdobia. Teraz už iste všetci vedia, prečo sú na adventnom venci práve tri fialové a jedna biela alebo ružová sviečka. Predseda župného valného zhromaždenia spoločne so starostom Orosláňu Zoltánom Lazókom zapálili prvú sviecu.

Folklórne súbory z Nitrianskeho kraja

Najprv sa predstavil folklórny súbor Jelenčan. Tanečná zložka ľudovej skupiny Jelenka vznikla v roku 2012. Pričom o Jelenke je dobré vedieť, že má vynikajúcu povesť v okolí Nitry. Jelenčana vraj založili preto, aby sa mamičky, vodiace deti na skúšky, nenudili. Bodaj by vzniklo viac takých kvalitných zoskupení na zahnanie nudy! Minulý rok sa tanečná zložka pod vedením Borisa Magáta s choreografiou „Aj u nás sa tancuje“ dostala do celoštátneho kola súťaže Nositelia tradícií a v tomto roku sa prebojovala do semifinále na Slovensku nesmierne populárneho formátu verejnoprávnej televízie Zem spieva. V Dorogu mali viacero vstupov. Prezentovali spevy a dievčenské kolesá na ceste z kostola, potom predviedli tance Na požitavskej muzike, kde sme videli ženské kolesá, čardáš a friškú z Branova. V treťom vstupe predviedli čardáš a friškú z Bidoviec, folklórnej oblasti Abov z Východného Slovenska.

Bádičanky nosili duchny

Folklórna skupina Bádičanka vznikla v roku 2005. Kto sleduje pravidelne naše periodikum vie, že medzi Slovákmi v Maďarsku sa ženy z Bádic neocitli po prvý raz a že spievajú veľmi pekne aj cirkevné piesne. Ukázali to v Tardoši. Vo svojom repertoári má skupina rôzne scénky, ktoré pripomínajú niekdajší život na dedine, pesničky rôzneho žánru, s ktorými prinášajú radosť nielen sebe, ale aj účastníkom rôznych spoločenských akcií v nitrianskom regióne i mimo neho. Veselosť bádických žien je široko-ďaleko známa už aj v zahraničí. Nádherné bádické kroje hneď prezradia, z ktorej obce pochádzajú. Stáva sa, že skupina vystupuje aj po maďarsky. V rokoch 2009 až 2011 získala Cenu za vysokú úroveň kvality prednesu. Vedúca súboru Margita Arpášová spolu s ostatnými členkami zoskupenia získava pramene a námety od starších obyvateľov dediny, ktorí si zachovali staré zvyky. Program Nosenie duchien ukázal, ako sa zabávali „zrelšie“ Bádičanky pred svadbou dievok, ktoré museli mať pred vydajom svoju výbavu. Krstná mať zo ženíchovej strany a ženy z okolia prenášali vankúše a duchny z nevestinho do ženíchovho domu. Popri tom, ako ich prenášali, si spievali, posmešne sa prekárali a s čoraz väčším množstvom vypitej pálenky sa stali čoraz prostorekejšie a odviazanejšie. Samozrejme, ani jedna zo zúčastnených strán nebola útlocitnejšia, posmešky a nadávky si samopašne uštedrovali v duchu aké požičaj, také vráť. Kto začal? Kto si to môže dnes už pamätať! Obecenstvo sa zachádzalo od smiechu. Napokon sa ženy pomerili, spolu si sadli, pojedli i popili a zaspievali si. Ako voľakedy bolo zvykom.

Mohutné mužské hlasy z Čeľadíc

Folklórna skupina Čeľaďania, ako to vlastne aj názov formácie prezrádza, vznikla v Čeľadiciach. V roku 2006 bol založený Farský spevokol a jeho členovia okrem chrámových piesní prejavili svoju lásku k ľudovej piesni. Spev je neodlučiteľnou súčasťou histórie predkov hádam všetkých národov. Nie je tomu inak ani medzi Slovákmi a ani v Čeľadiciach. Nacvičili si niekoľko ľudových piesní a po prvý raz vystúpili na Dni matiek v roku 2008. Postupne začali vystupovať aj ako spevácka skupina, ktorá pridala ku svojim vystúpeniam aj tance a zvyky obce, v ktorej vznikla a pôsobí dodnes. Formáciu pomenovali Folklórna skupina Čeľaďania a odvtedy svojím programom obohacujú kultúrne akcie v obci a v okolí. Námety na jednotlivé pásma, spevy, tance a zvyky čerpajú z bohatej studnice ľudových tradícií a zvykov rodnej obce, ktorá sa nachádza na okraji Tekova. Vedúcou a zároveň autorkou – choreografkou jednotlivých programových blokov je Alžbeta Seredičová, ktorá sa po vysokej škole vrátila domov do rodnej obce ako poľnohospodárska inžinierka. Pre súbor sú charakteristické silné mužské hlasy, čo zas v prípade amatérskych súborov až také bežné nie je. Určite má na tom zásluhu známy interpret ľudových piesní Michal Seredič, ktorý v skupine tiež pôsobí. Našim čitateľom prezradíme, že jeho rozhlasové nahrávky možno často počuť na slovenskej rozhlasovej stanici Regina. Námety na jednotlivé pásma, ktoré má folklórna skupina vo svojom repertoári, zozbierali Čeľaďania z bohatej studnice ľudových zvykov svojej dediny a sú plné spevu, tanca a vtipných prekáračiek. Pravidelne chodia čepčiť nevesty. Ale vystupujú aj na kultúrnych akciách pri príležitosti fašiangov, svadieb, Katarínskych hodov, na jesenných slávnostiach, predvianočných príležitostiach, akou bolo i Adventné stretnutie Slovákov Komárňansko–ostrihomskej župy. Čeľaďanom tlieskali však už aj v Srbsku, v Čechách – v Prahe, ako tiež ostatne, keď vystupovali v Maďarsku. Pri príležitosti deväťstého výročia prvej zmienky o obci Čeľadice bol vydaný spevník ľudových piesní s názvom V mojej milej dvore a folklórna skupina teraz pripravuje CD s rovnakým názvom. V Dorogu Čeľaďania predstavili veselé pásmo o mládencovi, ktorý sa chcel ženiť, len jeho mamke sa žiadne dievča nezdalo dosť súce pre synáčika. Chlapi mladíka posmelili, až ten svojou nástojčivosťou dosiahol zvolenie svojej matky. Aj v tomto pásme sa ukázali mohutné hlasy čeľadických mužov, ktorých vraj Michal Seredič od srdca povzbudzuje a vychvaľuje a preto sa nielen osmelili vystupovať, ale ich to stmelilo v súdržný kolektív. Vynikajúcu atmosféru vytvorili Čeľadania aj v programe na záver adventného stretnutia, Požehnané Vianoce. Po štedrovečernej večeri sa schádzajú príbuzní a susedia s peknými vinšmi a koledami, prichádzajú koledníci aj dievčence, až sa postupne všetci roztancujú. Spievajúc nádhernú koledu sa napokon poberú na polnočnú omšu.

Slováci sa z Dorogu pobrali domov. Podaktorí si odniesli podkovičku pre šťastie a peniažtek, aby nikdy nemali prázdnu peňaženku – od posledného kováča Moďoróšu, zhodou okolností predsedu slovenského voleného zboru Pavla Héviziho. Všetci si však odnášali v srdciach radostné očakávanie slávností pokoja a mieru, narodenia spasiteľa, božieho syna, či práve rodinných sviatkov konca roku, šťastných a veselých Vianoc.

Erika Trenková

Foto: autorka