Dom slovenských tradícií v Čemeri pod vedením riaditeľky domu a zároveň predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy Alžbety Szabovej usporadúva toľko podujatí, že sa ani nezmestia do kalendára.
Keby sme písali o každom z nich, tak by Ľudové noviny dostali titul Čemerský hlásnik. Nedá nám však nezmieniť sa aspoň o najúspešnejších podujatiach ostatných týždňov.
V sobotu, 9. februárasa s riadnou intenzitou pustili ženy a muži, ktorí spolupracujú so Slovenským domom, do pečenia. Chceli sa zúčastniť XX. obecného festivalu Pečenia sadlových koláčov a šišiek. V ten deň sa v obecnej knižnici konala aj VI. prezentácia domácich lekvárov. Nebola to len obyčajná účasť. Všetci súťažiaci za čemerský Dom slovenských tradícií si dajú záležať a keď sa prihlásia súťažiť, to znamená, že chcú úspešne reprezentovať. Ani tento rok to nebolo inak. Dostali cenu majstra – kuchára Sándora Opoczkého, v kategórii sladké sadlové koláčiky si svojimi rožtekmi so slivkovým lekvárom odniesli bronzovú medailu a ich slivkový lekvár ocenila porota druhým miestom.
Asi týždeň pred festivalom sladkostí, 29. januára vyjadrila obecná samospráva svoje uznanie tým obyvateľom dediny, ktorí sa zaslúžili o šírenie dobrého mena obce, organizovali podnetné, tvorivé a príťažlivé akcie alebo vytvorili pozoruhodné, priam jedinečné a ojedinelé publikácie, ktorých obsah je úzko spätý s kultúrnym dianím a spoločenským životom v Čemeri. Cenu, ktorá dostala názov Poklad Čemera, založil samosprávny zbor v roku 2015 a tentoraz odovzdal starosta Štefan Fábri cenu autorkám čemerského „medovníkova“ Naša sladká dedinka. Popri predsedníčke slovenského národnostného voleného zboru Alžbete Szabovej vedenie obce ocenilo aktívny prístup mládeže, preto sa Pokladmi Čemera stali aj Enikő Csilla Horváthová, Eva Szathmáryováa Orsolya Szűcsová.
V sobotu 2. februára v katolíckom kostole v Čemeri na Hromnice alebo na sviatok očistenia Panny Márie, posvätili sviece, aby mali čo zapáliť, keď hromy a blesky bijú i do stien domu a mali čo zamurovať tí, ktorí nezabudli na starodávny zvyk použitia posvätených sviec, prípadne poznajú ľudové pranostiky, ktoré sa viažu k tomuto sviatku. Nie náhodou sa zvestuje v súvislosti s počasím 2. februára dĺžka zimy, ktorá je v ten deň aspoň v polovici, ak nie bližšie k jari.
V Osvetovom dome S. Petőfiho v Čemeri sa 26. januára večer konal tradičný Batôžkový bál, ktorý usporiadali po 13. raz a bol plný perfektného programu, ba aj prekvapujúcich okamihov. Tohto roku sa podujatie začalo netradične. Najprv pozdravili tých, ktorí po celý rok pomáhali folklórnemu súboru Furmička a pri prevádzke Domu slovenských tradícií. Bez aktívnej účasti vedenia, bez staršej generácie „mamiek“, bez učiteľov tanca, pedagógov, odborníkov mediálnej komunikácie a externých pomocníkov by nebola táto komunita taká silná, aká je dnes. Veľmi ústretová je obecná samospráva a nesmierne cenná je práca slovenského voleného zboru v zložení Szabolcs Újfalusi, Ladislav Takács a Ildikó Rádulyová, ktorí nielen uznávajú úspechy skupiny, ale ju aj podporujú v záujme ďalších úspechov.
Na bál si súbor Furmička pripravil ľudovú hudbu a folklórne tance. Tanečníci predviedli svoj cit pre rytmus čapášmi a vysokými skokmi, pričom im do taktu hrala nielen skupina Kláry Erdélyiovej, ale aj štrngali ostrohy. Tanečnice im možno závideli možnosti skákania, dvíhania nôh do výšky a preto s dvomi pánmi ukázali, že tanec nie je len folklór. Obliekli sa do červených šiat a šokovali obecenstvo prekvapujúcim tancom francúzskych šantánov a Moulin Rouge, viac ako storočným výstredným tancom s vykopávaním nôh do výšky, mávaním sukní, ba aj odhalením ramien a spodnej bielizne, kankánom. Prekvapenie obecenstvo „predýchavalo“ ešte dosť dlho, to však nikomu nebránilo vo vzrušenom očakávaní, koho čísla vytiahnu v tombole a kto si domov odnesie hodnotné ceny, ponúknuté sponzormi. Výborná nálada sa stupňovala počas tanečnej zábavy, v ktorej hrala do taktu populárna formácia Istvána Lustyika.
O snahách Furmičky a Domu slovenských tradícií o výchovu nasledujúcej generácie, oprašujúcej zvyky sme sa mohli dočítať na sociálnych sieťach, kde sa predstavila národnostná škôlkarská skupina. V krojoch vyobliekané deťúrence malej skupiny ukázali 23. januára svojim predkom a ich priateľom, čo všetko sa už v materskej škole naučili. Možno dostanú chuť chodiť do ich škôlky ďalšie deti.
Erika Trenková
Foto: archív Domu slovenských tradícií