Ani tento rok sme neodolali pozvaniu Slovenskej samosprávy XVI. obvodu Budapešti, aby sme zaskočili na pampúšky.
Fašiangové popoludnie sa tentoraz konalo mimo miesta pôsobnosti voleného zboru Cinkoty, kde býva podľa ostatného sčítania ľudu najvyšší počet Slovákov v jedinom obvode Budapešti. Podujatie usporiadala slovenská samospráva mestskej časti Mátyásföld, kde sa nachádza Dom občianskych organizácií XVI. obvodu. Zastupiteľstvo obvodu získalo budovu potom, čo sa jej spolok Corvini Domini zriekol, a opravilo vilu s veľkou záhradou s investíciou okolo 30 miliónov forintov. Ako nám povedala členka slovenskej národnostnej samosprávy Anna Dernovicsová, občianske organizácie obvodu tu budú môcť usporadúvať svoje verejnoprospešné akcie. Každá si môže zariadenie nárokovať bezplatne ročne raz. Pre členky slovenského voleného zboru i ďalšie aktívne ženy slovenského pôvodu sa slovenská fašiangová oslava začala už skoro ráno. Ony totiž nielen zorganizovali podujatie a pripravili sa na svoje vystúpenie, ale sa postarali aj o vznik množstva nadýchaných, ľahučkých, voňavých, mäkučkých a lákavých šišiek, presnejšie pampúškov, ako ich nazývajú Cinkoťania. Rozvoňali celú budovu, ba aj celú ulicu, nie náhodou, ako magnet priťahovali zábavychtivé publikum z obvodu i okolitých, Slovákmi obývaných štvrtí a obcí. Pritom sa č Členky cinkotskej slovenskej samosprávy pod vedením Zuzany Szabovej sa obávali, či sa im podarí vylákať Slovákov z Cinkoty do susedného predmestia Budapešti. Či za to môže vernosť, či zvedavosť, či vôňa lákavých pampúškov, nevedno, ale ľudí bolo 17. februára v Dome občianskych organizácií toľko, až sme sa sotva pomestili.
Kultúrny program začali speváčky miestneho Speváckeho krúžku zachovania ľudových tradícií, ktoré vedie Katarína Gazsová a ktoré ešte pred vystúpením poukladali šišky na podnosy, posypali ich práškovým cukrom, na tácky pripravili studené misy, šaláty, ba aj vkusné chlebíčky a iné lahôdky, až potom sa prezliekli do cinkotských krojov, na hlavu si nasadili čepce a pustili sa do spevu. Ženy mali trošku výčitky svedomia, že teraz vystupovali bez svojich partneriek z Čemera, s ktorými sa pred rokmi spojili, aby skúšali za pomoci dnes už zosnulého kantora, zanieteného čemerského zberateľa ľudových piesní regiónu Michala Tótha. Odkedy ich opustil, nemá krúžok manažéra. Zato s Speváčky z Čívu, hoci tancovali na bále pilíšskych Slovákov do rána, priviezla „manažérka“, predsedníčka Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Mária Nagyová. Trio pod vedením Rozálie Keleczovej spievalo tak nádherne, až sa ľudia čudovali, kde sa berú tie sláviky v ich hrdlách.
Kultúrny program uzavrel dynamickým vystúpením folklórny súbor Panónia. Zemplínske tance urobili radosť všetkým v sále. Pozoruhodným prínosom popoludnia bola aj malá „talk show“ predsedníčky slovenského voleného zboru Zuzany Szabovej o tradičných odevoch v Cinkote, Číve a Malej Tarči. Sama mala na sebe šál, ktorý zdedila od mamičky, s tradičnými cinkotskými výšivkovými motívmi - modrými a fialovými kvetmi.
Erika Trenková
Foto: autorka