Slovenská a Obecná samospráva v Kestúci v spolupráci so Spolkom za rozkvitajúci Kestúc usporiadali 16. februára tradičný Batôžkový fašiangový ples pilíšskych Slovákov, ktorý sa pýši jubilejnou, dvadsaťročnou minulosťou. Dorogský Kultúrny dom sa pri tejto príležitosti naplnil Slovákmi z okolitých obcí, do skorého rána sa tu zabávalo veľa hostí, niekoľko z nich aj do pestrých krojov odetí.
Kestúčania, z obce vo východnej časti Komárňansko-ostrihomskej župy, pred davom hostí z vyše 10 podpilíšskych dedín, od Moďoróšu cez Pilíšsku Čabu až po Senondrej, program začali zábavným vinšom na nový rok. V mene pilíšskych Slovákov sa prihovorila vicestarostka organizátorskej obce Anna Radovičová a vyzvala prítomných, aby spolu zaspievali hymnu pilíšskych Slovákov, ktorú do slovenčiny preložil Gregor Papuček, a medzi pilíšskymi Slovákmi sa začala šíriť v roku 1993.
- Tento večer uvidíte, že my Kestúčania sme veľmi smelí ľudia, lebo budeme rozprávať celú noc po kestúcky. Na to je potrebná odvaha. My sme prišli s naším západoslovenským nárečím, ktoré je jedinečné, a chceme si ho zachovať ako aj ukázať ho - povedala v peknom, pre ich kraj príznačnom tvrdom dialekte. A. Radovicsová následne požiadala predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetu Hollerovú Račkovú o príhovor. Predsedajúca celoštátneho národnostného zboru vo svojom prejave vyzdvihla, že sa každý rok teší na toto stretnutie. „Hovorí sa, že Slováci v Maďarsku sú veľmi pestrá národnosť, sú tu všetky vierovyznania, ktoré sú v tejto krajine, a v kruhu našej národnosti sú prítomné všetky nárečia vyskytujúce sa na Slovensku, vrátane kestúckeho. Myslím si, že popri vykonávaní zodpovednej práce v spolkoch alebo samosprávach, nie sú menej dôležité stretnutia, na ktorých pocítite, že patríte do jednej komunity. Okolie Pilíša je najpestrejším a najsúdržnejším regiónom Slovákov v Maďarsku,“ povedala a na záver požiadala prítomných, aby boli aktívni pri jesenných národnostných a komunálnych voľbách pre zvýšenie počtu zapísaných do zoznamu slovenských voličov.
Moderátorka večera A. Radovicsová poznamenala, že v roku 2000 vtedajšia a dlhoročná starostka Čívu Mária Nagyová spolu s bývalým starostom Mlynkov Jozefom Havelkom založili tento bál. Následne vystúpil parlamentný poslanec Pál Völner. „Som rád, že mnohí si uvedomujú národnostnú identitu, ktorej sú súčasťou, podobne je potešujúce, že takéto úzke vzťahy sú aj medzi slovenskými obcami. Tiež som toho názoru, aby ste boli aktívni na jesenných samosprávnych voľbách,“ ďalej poznamenal, že samosprávy vždy našli spoločnú reč a vďaka týmto podujatiam sa ich vzťah ešte zúžil.
Ku gratulantom sa pridala aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá vyzdvihla hlavne spolupatričnosť a apelovala na blížiace sa udalosti. „Chcela by som vás pozvať na nadchádzajúce podujatia, či už na Slovenské spievanky a veršovačky, na Celoštátny folklórny festival v Banke alebo na konferenciu Ako ďalej Slováci v Maďarsku, ale hlavne na voľby, lebo tie sú skúškou, ako si udržiavame našu slovenčinu, a ja verím, že dopadneme na výbornú,“ spomenula.
Na záver sa obecenstvu prihovorila predsedníčka Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Marta Demjénová: „Prišla som k mikrofónu preto, aby ste sa dobre zabávali a dobre sa cítili, ako sa v Štúrove hovorí, aby ste sa zabávali o štyroch a po štyroch domov,“ povedala.
„Daj Boh šťastia tejto zemi, a všetkým ľuďom v nej, hymna Slovákov v Maďarsku by mohla byť aj symbolom dnešnej večere. 300 rokov sme znášali ťarchu ako aj radosť. Som 9 rokov predseda tejto župy a zúčastnil som sa niekoľkých slovenských podujatí. Musím povedať, že som sa veľmi dobre cítil, lebo na všetkých bola prítomná spolupatričnosť a nasledovanie spoločných cieľov. V tomto sú miestni Slováci veľmi dobrí. Aj tento rok im budem pomáhať. Mal som veľa rokovaní s Ostrihomom a Dorogom, kde je situácia kritická, ale myslím si, že nie je vylúčené, aby sa týchto 10 národnostných samospráv udržalo, a aj v budúcnosti sme mohli mať župnú právoplatnosť. Je to dôležité aj pre našu dušu, lebo zostáva sila, snaha, ale napokon ostáva len um, vedomosť. Toto my musíme napomáhať,“ povedal predseda Valného zhromaždenia Komárňansko-ostrihomskej župnej samosprávy Juraj Popovics.
V kultúrnom programe vystúpil kestúcky páví krúžok pod vedením Anny Kainovej. „Sme hrdí na najnovšiu publikáciu zo studnice miestnych piesní, ktorú zostavila tu prítomná riaditeľka Ústavu kultúry pre Slovákov v Maďarsku Katarína Király,“ uviedla moderátorka vystúpenie a následne predstavila poslanca miestnej obecnej samosprávy Jozefa Karu, ktorý zarecitoval báseň od Gregora Papučka Kedy býva pod Pilíšom pekne. Obecenstvo sa potom potešilo vystúpeniu ľudovej hudby z partnerskej slovenskej obce Močenok.
Do tanca hrala a o neutíchajúcu výbornú atmosféru sa postarala neúnavná skupina Santovská nálada pod vedením Jozefa Széplakiho. Právo zorganizovať budúcoročný, XXI. Fašiangový ples pilíšskych Slovákov vyhrala obec Moďoróš, ktorá bude hostiteľkou po tretí raz. „Teší ma, že už 20 rokov sa usporadúva toto podujatie pre nás Pilíšanov. Všimla som si však úbytok krojov. V minulom roku ich bolo oveľa viac. Je samozrejmé, že si zachovávame naše zvyky, predmety, ale mali by sme chrániť aj kroje. Škoda, že nemáme väčší kultúrny dom. Keby bola väčšia sála, pozvali by sme oveľa viac hostí. Kestúčania šikovne zvládli funkciu hostiteľov. Je potešiteľné aj to, že rok čo rok rastie počet mladých záujemcov,“ povedala zakladateľka M. Nagyová. Zaspomínala na úplne začiatky, keď sa ešte podujatie konalo v čívskom Kultúrnom dome. Po niekoľkých rokoch sa pre stále rastúci záujem museli premiestniť do Dorogu. „Keď bol prvý ples v Číve, napadol veľký sneh. Santovčania tam už boli, aj ľudia z druhej časti našej župy, ale Mlynčania meškali poldruha hodiny, lebo zapadol autobus. Našťastie, prišli vo veľmi dobrej nálade,“ podelila sa aj o túto úsmevnú príhodu.
AR
Foto: autor