25 rokov uplynie 15. marca odvtedy, ako vyšlo prvé číslo multietnického spoločensko-literárneho časopisu Barátság (Priateľstvo).

Pri tejto príležitosti Úrad pre základné práva, časopis Barátság a Zväz celoštátnych národnostných samospráv s podporou Úradu predsedu vlády usporiadali 20. februára na Úrade pre základné práva jubilejné podujatie pod názvom 25-ročný časopis Barátság.

Slávnostnú náladu navodil príležitostný spevokol pracovníkov úradu, ktorí sa na túto príležitosť naučili jednu nemeckú, slovenskú a arménsku pieseň a cigánsku hymnu. Bolo potešujúce počúvať piesne v našom materinskom jazyku z úst Neslovákov a bolo to naozaj milé gesto.

Účastníkom podujatia sa prihovoril námestník štátneho tajomníka rezortu ľudských zdrojov zodpovedný za cirkevné a národnostné vzťahy Zoltán Fürjes, ktorý vyzdvihol význam a prínos časopisu, lebo už dve desaťročia dáva priestor všetkým národnostiam žijúcim v Maďarsku, oboznamuje ich navzájom i s väčšinovým obyvateľstvom krajiny, prispievajúc tak k ich vzájomnému porozumeniu a rešpektovaniu. Na konci svojho príhovoru vyzval mladých, aby sa nebáli používať svoj materinský jazyk a zachovali tradície svojich predkov.

Činnosť časopisu zhodnotila zástupkyňa ombudsmana Erzsébet Szalayová Sándorová. Podľa nej sa počas 25-ročnej existencie časopis stal dielňou, ktorá prezentuje národnosti žijúce v Maďarsku ako ozajstných štátotvorných činiteľov tvoriacich spoločné dynamické vzťahy tak s materskou krajinou, ako aj s domovským štátom. „Barátság má významnú úlohu aj v tvorbe národnostného verejného života, veď v otázkach týkajúcich sa národností pravidelne oslovuje politikov, verejných činiteľov a národnostných aktivistov,“ povedala ombudsmanka a dodala, že vďaka internetovej podobe časopisu sa o týchto informáciách dozvedia aj záujemcovia spoza hraníc. „Nie je prehnané sa priznať, že história časopisu je spojená s menom Evy Mayerovej, ktorá nie je len jeho zodpovednou redaktorkou, ale aj zakladateľkou. Sen Evy a Márie Emberovej totiž, aby vo viacnárodnostnom štáte prispeli k pochopeniu a prijatiu druhého a udržaniu tohto stavu, si myslím, a verím, že dnes je už realitou a stal sa udržateľným faktom“, povedala.

Pripomenula, že v tejto práci môžu tvorcovia časopisu pokračovať aj vďaka podpore vlády a združenia národnostných samospráv, ktorí zabezpečujú jeho vychádzanie aj finančne.

V programe sa predstavili národnostní tvorcovia. Niektorí vo svojom materinskom jazyku, iní zasa – ako to nazýva E. Mayerová – v jazyku spoločnej vlasti. Slovákov reprezentovala autorka týchto riadkov, ktorá prečítala úryvky z vlastnej básnickej tvorby. Pripomenula som, ako mi je práve pri takýchto príležitostiach ľúto, že nepíšem po maďarsky, resp. že nedám preložiť svoje básne do maďarčiny. Práve preto aj v najnovšom čísle časopisu vyšli moje básne v slovenčine. Rumunské slovo odznelo vďaka básňam Márie Berényiovej, po arménsky prečítala úryvok z novely Piroska Krajcsírová, po bulharsky Svetla Kjoševa a po nemecky Jozef Michelis. Rómov reprezentoval básnik Kálmán Káli-Horváth, ktorý priniesol maďarské básne a zo svojej prózy prečítal úryvky v maďarčine Petar Miloševič. No srbčina odznela na podujatí vďaka Markovi Miloševičovi a Tímei Kullaiovej, ktorí zaspievali dvojjazyčne piesne Tamása Cseha. Grécka národnosť bola zastúpená hudbou. Ľubozvučné melódie v podaní Angelidisa Vasilisa/Zeysa pohladili dušu.

Zlatým klincom boli dve narodeninové torty, ktoré mohli ochutnať všetci účastníci podujatia. V radoch stáli aj slovenskí literáti z Maďarska, i prispievatelia časopisu a záujemcovia.

Podujatie sa uskutočnilo pod patronátom štátneho tajomníka zodpovedného za národnostné vzťahy Miklósa Soltésza.

Eva Fábiánová

Foto: Zuzana Somogyiová