Slovenská samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy už desať rokov udržiava partnerské styky s Krajským osvetovým strediskom v Nitre, ktorých predmetom sú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Tie sa striedavo uskutočňujú na obidvoch stranách Dunaja.

Začiatkom marca (9. 3. 2019) sa v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre uskutočnilo spoločné podujatie s názvom Minulosť a súčasnosť, ktorého hlavným programom bolo predstavenie tradičnej ľudovej kultúry zameranej na zhotovenie čipiek a výšiviek formou výstav, ukážok a výmeny skúseností. Hostí zo Zadunajska – Bánhidy, Sílešu, Pilíšskej Čaby i niekoľkých ďalších záujemcov z Maďarska privítala Daniela Gundová, riaditeľka KOS v Nitre, ktorá vo svojom prejave pripomenula viaceré podujatia, ktoré sa za dekádu úspešne uskutočnili a tiež potvrdili vzájomne užitočnú cezhraničnú spoluprácu.

V Podzoborí maďarčina pretrváva

V 14 dedinách patriacich do regiónu Podzoborie, známe osídlením maďarskej menšiny, si stále zachovávajú svoje tradície, medzi ktoré patrí ľudová kultúra a v rámci nej folklór a remeslá. Hneď na úvod, aj v priebehu podujatia, účastníkom prišla zaspievať Boglárka Csámfaiová z Jelenca maďarské ľudové piesne pochádzajúce z Jelenca, ktorý leží na slovensko-maďarskej etnickej hranici. Ďalším bodom programu z tejto časti Podzoboria bolo predstavenie dvojjazyčnej knihy Márie Jókaiovej „Výšivky podľa počítačovej nite v Podzoborskej oblasti“. Do rámca hlavného programu podujatia bolo otvorenie výstavy prác podzoborských čipkárok a prezentácia prác čipkárok zo Združenia maďarských čipkárok z Bánhidy, ktoré prišli v hojnom počte, výšivkárok zo Síleša a pletiarky vlny z Pilíšskej Čaby. Čipkárske umenie domácich predstavila Ing. Mária Nagyová (Nitra, Vráble), ktorá v úvode pripomenula vlaňajšie spoločné stretnutie, kde sa pokúšali obnoviť pletenie paličkovej čipky v podzoborskej oblasti. Čipka nitrianskeho regiónu patrí k tým, ktorá sa používala najmä na odeve a v bytovom textile. Na Slovensku je čipka veľmi rozšírená a rozmanitá a vzhľadom na rozmanitosť krajiny, má neuveriteľne veľa variácií. V časoch svojho najväčšieho rozkvetu bola významným zdrojom obživy, najmä v baníckych rodinách stredného Slovenska. So zhotovenými čipkami odchádzali ich povozníci predávať až na Dolnú zem. V okolí Nitry sa paličkovaná čipka plietla predovšetkým v dedinách s maďarským obyvateľstvom – Mechenice, Kolíňany, Dolné Obdokovce, Žirany, Jelenec a vytvoril sa v nich osobitný typ čipky. Mária Nagyová uviedla, že sa čipka plietla z nite pochádzajúcej z konopnej priadze a s použitím farebných nití. V polovici 20.storočia, z dôvodu prechodu tradičného odevu na mestský typ odevu, paličkovanie tu zaniklo. Teraz sa snažia obnovovať staré remeselnícke tradície. Aj o tom, ako a akým spôsobom sa na stretnutí v Nitre hovorilo a skúšalo.

Ľudové umenie zo Zadunajska

Mária Nagyová z Bánhidy sa už pred 35 rokmi zapojila do pletenia v čipkárskom krúžku v Osvetovom stredisku A. S. Puškina. Čipkárskemu remeslu sa vyučila u Magdalény Mátrayovej, prehlbovaním a rozširovaním svojich vedomostí dospela k tomu, že v súčasnosti vyučuje výrobu čipiek v Dome tradícií v Budapešti. Kultúru výroby čipiek sa snaží šíriť a prezentovať v zahraničí, keď napríklad vystavovala ich v Alžírsku, Srbsku, Rakúsku, Bulharsku, Taliansku a v Číne. V jednom čase bola zakladajúcou členkou Spolku čipkárok v Maďarsku a potom aj jeho predsedníčkou. Je spoluautorkou učebnicovej knihy „Základy ručnej techniky výroby čipky“. Spomeniem niektoré z jej ocenení: Zlatá čipka 2005, Ľudový umelec 2005, Majster ľudovej umeleckej výroby 2018. Vlastný spolok, ktorého je predsedníčkou, založili v roku 1999 a zdôrazňuje, že ich cieľom je spoznávanie a osvojovanie tradícií maďarského čipkárstva a spracúvanie vzoriek do Bánhidského múzea. Od roku 2017 organizujú v Slovenskom dome v Bánhide pre žiakov základných škôl hodiny zachovávania zvykov, zvykoslovia a výročných obyčají. Na tomto programe sa zúčastňuje striedavo 20 až 25 žiakov. Počet členov čipkárskeho krúžku je 19, členovia sa zúčastňujú na celoštátnych súťažiach pre dospelých a mládež. Okrem čipkárok z Bánhidy na svoju zručnosť a umenie na výstave v Nitre upozornila Judita Szaniszlová, a to pletením vlny a jej použitím v modernej výrobe textílií a pletením čipiek a zhotovením pletených šiat Gyöngyi Ballová. A nezahanbili sa ani Sílešanky, z nich napríklad Mária Škrovánová svoje čipky a výšivky nielen vystavovala, ale aj medzi obecenstvom predvádzala. Súčasťou podujatia bola výstava fotografií zachytávajúcich ľudový odev z Podzoboria.

Ján Jančovic

Foto: autor