Prvý aprílový deň sa v Hoteli Narád v Alkári konala spomienková oslava vyhlásenia obce za samostatnú administratívnu jednotku.
O podrobnostiach tejto významnej udalosti informoval občasník Matranské obrazy, publikácia obecnej samosprávy vychádzajúca 20 rokov. Medzi pozvanými hosťami okrem podnikateľov, vedúcich miestnych organizácií, poslancov, ktorí sa pričinili o úspech a vytrvalosť obce, boli aj predstaviteľky slovenskej národnosti v Maďarsku. Reprezentovali ju predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru Alžbeta Hollerová Račková a predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy, ako aj prevádzkovateľka Slovenskej národnostnej základnej školy Ladislava Zakupského Judita Kaszalová Sabadová.
„Naši predkovia tu žili a oddane pracovali už od druhej polovice 18. storočia, ale museli veľa čakať na vlastnú, samostatnú samosprávu. Prví usadlíci sa zaoberali fúkaním skla a pálením uhlia. Vykonávanie týchto tradičných remesiel zabezpečili okolité hory, lesy,“ zneli úvodné slová Andrása Stullera. Starosta obce Alkár poznamenal, že napriek zatvoreniu týchto fabrík ľudia neopustili svoju domovinu, prežili niekedy veľmi ťažké chvíle, lebo obecná samospráva sídlila v 20 kilometrovej vzdialenosti, kostol a cintorín boli 12 kilometrov od ich bydliska. Prízvukoval, že rozvoj nastal až v prvej dekáde 20. storočia, kedy sa založila fara.
V ďalšej časti tohto významného dňa odznela báseň o Alkári od Sándora Síka, ktorý v 50-tych rokoch často navštevoval obec. Časť jeho diela do slovenského jazyka pretlmočil Gregor Papuček. Ódu oslavujúcu impozantnú krajinu a malebnosť obce zarecitoval žiak 7. triedy miestnej základnej školy Kevin Ürmös.
Po slovensko-maďarskej kytici piesní v podaní miestneho ženského speváckeho zboru, ktorý už viac než 40 rokov obohacuje éter tradičnej kultúry Slovákov v Maďarsku, József Hajagos priblížil minulosť Alkáru až po obdobie jeho osamostatnenia. „Prisťahovalci na toto územie hovorili slovenskou rečou, čo potvrdzujú aj dnes existujúce priezviská. Slovenského pôvodu sú napríklad Gubala, Szvett, Randliszek,“ spomenul stredoškolský profesor. J. Hajagos sa zmienil aj o tom, ako po Hornej Hute a Fiškalitášhute v roku 1858 vznikli Pätidomky, dnes známe pod názvom Alkár. Vtedajší obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom a lesníctvom. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1909 bolo 1492 „Hútanov“ maďarskej a 565 slovenskej národnosti. Od Trianonu zaznamenal rast cestovný ruch, keďže sa Tatry dostali za hranice vtedajšieho Maďarského kráľovstva.
Kultúrny program speváka Imreho Vadkertiho z Komárna vystriedala prednáška A. Stullera o rozvoji obce. Starosta Alkáru stručne zhrnul prelomové udalosti za 75 rokov. Podľa neho všetko sa začalo od nuly a v súčasnosti má obec vlastnú infraštruktúru. Túto informáciu ako posledný bod slávnostného dňa rozšírila a potvrdila prednostka Okresného úradu v meste Gyöngyös Andrea Bekecsová.
Na záver stretnutia moderátorka, bývalá riaditeľka miestnej výchovno-vzdelávacej inštitúcie Kriszta Jakabová pozvala všetkých na výdatný obed.
Na našu otázku, ako ďalej, J. Kaszalová Sabadová nám porozprávala o krátkodobých plánoch slovenskej samosprávy, ktorá dodáva kolorit miestnemu dianiu, či už národnostnému alebo turistickému. „Zapojili sme sa do programu Deň oblastných domov. Plánujeme dvojdňové podujatie a 27.-28. apríla by sme ho chceli aj uskutočniť. V prvom rade sa chystá výstava veňareckých ručníkov, ktorú si návštevníci môžu pozrieť do 18. mája, druhá by bola prezentáciou fotografií z dávnych svadieb. Samozrejme, nebude chýbať ani ochutnávka miestnych špecialít, akými sú rôzne koláče, šišky, syrovníky alebo, ako sa u nás nazývajú, hájaše,“ dodala predsedníčka.
AR
Foto: Péter Előházi