Slovenská národnostná samospráva v Rétšágu zorganizovala 29. júna Národnostný deň.
Slávnosť na počesť rétšágskych Slovákov sa začala v miestnej evanjelickej modlitebni dvojjazyčnou pobožnosťou, ktorú slúžila farárka Alžbeta Nobiková zo Sarvaša. Na bohoslužbe so slovenskými cirkevnými piesňami nadchli veriacich členovia folklórnej skupiny Pilíšska rodinka.
Hlavným dejiskom galaprogramu 17. Národnostného dňa však bolo mestské Kultúrne stredisko. V aule organizátori zriadili výstavu fotografií, ktoré zachytávajú ich doterajšiu všestrannú prácu za posledných 15 rokov. Po hymnickej piesni Daj Boh šťastia sa slova ujala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy a moderátorka podujatia Silvia Salgaiová. „Dnešný Národnostný deň sme organizovali s elánom a oduševnením, ako vždy. Aj tentoraz plánujeme tie isté podujatia, aké sme organizovali doteraz. Jedinou výnimkou je, že v tomto roku dovŕšime 25. výročie založenia zboru. Na toto jubileum na jeseň alebo na zimu plánujeme menšiu oslavu. V októbri však počítame s vašou podporou a aktívnou účasťou na národnostných voľbách,“ povedala S. Salgaiová a požiadala o príhovor poslankyňu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku ako aj predsedníčku Združenia pilíšskych Slovákov Martu Demjénovú. „Je mi vždy veľkým potešením prísť medzi vás nielen preto, lebo programy sú zaujímavé, ale aj preto, lebo pre mňa je potešujúce pozerať sa na oduševnenú Silviinu prácu plnú elánu. Pracuje tak, aby zachovala pozostatky slovenského národnostného života a kultúry, ktoré tu pre nás zanechali naši predkovia. Pracuje na oživení jazyka a kultúrneho života,“ zmienila sa M. Demjénová a vyzvala prítomných, aby nenechali vyhasnúť blikotajúci plamienok miestnej Slovače, a udržiavali ho pri živote čo najdlhšie, aby sa ešte dlho dalo pri ňom zohrievať.
„Pokladám za dôležité, že pozostalosť, dar od predkov sa naďalej pestuje v nás, lebo keď sa nikto nestará o korene, tie po čase vyschnú,“ výstižne poznamenal primátor mesta Ferenc Hegedűs vo svojom otváracom prejave a vyjadril uznanie práci S. Salgaiovej, ako aj tých, ktorí nedopustia, aby toto dedičstvo zapadlo prachom. Poznamenal, že sa mu rozbúšilo srdce, keď počul hymnu Slovákov v Maďarsku.
Je zvykom, že v rámci galaprogramu členovia slovenskej samosprávy ocenia doterajšiu činnosť jednej osoby, ktorá sa pričinila o prežitie slovenskej národnosti v meste. Vyznamenanie založené v roku 2012 s názvom Za našu národnosť v tomto roku udelili Karolovi Girasekovi, ktorý dlhé roky pracoval v prospech Slovákov v Rétšágu. V roku 1977 ako 28-ročný sa stal riaditeľom miestneho Kultúrneho domu. V tom čase sa už aktívne spolupodieľal na organizovaní národnostného festivalu v Banke. Taktiež tu mal možnosť bližšie spoznať pestrosť národnostnej kultúry. Ako člen slovenskej samosprávy sa pričinil o úspech národnostných dní, slovenských adventných stretnutí a bol aj pri zriadení slovenskej centrálnej knižnice. Napomáhal vzniku slovenského krúžku Marína, ktorý bol ideálny na precvičovanie jazyka. Jeho mnohostrannosť potvrdzuje aj typografická príprava slovenskej učebnice pre základnú školu v Békešskej Čabe, slovenskej prílohy Novín novohradskej župy a mesačníka SME Mikszáthovho vydavateľstva. Po odovzdaní ceny S. Salgaiová poznamenala, že slovenská samospráva plánuje z obrazového a redaktorského archívu K. Giraseka vydať publikáciu k 25. výročiu vzniku zboru.
Potom nasledovala už tradičná časť programu, odovzdávanie finančnej podpory (25 tisíc forintov) pre organizácie, združenia, kluby a výchovno-vzdelávacie inštitúcie. V tomto roku ju slovenská samospráva udelila materskej škole, prevzala ju vedúca inštitúcie Judita Vinczeová Szunyoghová, v mene Klubu dôchodcov členka Judita Tóthová, Evanjelickú cirkev zastupovala Magdaléna Gyurcsiková Feketová a za miestnu pobočku Červeného kríža Esztera Szlezáková.
Po galaprograme nasledovalo divadelné predstavenie Zväzu národnostných divadiel v Maďarsku s názvom V polievke. Hra vznikla v réžii Dániela Erdélyiho a hľadá odpoveď na to, aké je byť v súčasnom Maďarsku ženou s národnostnou identitou, ako aj na poslanie ženy v súčasnej spoločnosti. Na pódiu pri sporáku odpoveď hľadali srbská, grécka, poľská, arménska, nemecká a maďarská predstaviteľka nežného pohlavia. Každá z nich mala možnosť v 15-20 minútovej scéne predstaviť obecenstvu svoj, niekedy úsmevný, inokedy trpký osud.
Po divadelnom predstavení, tiež podľa dlhoročne uplatňovaného, ale nepísaného scenára hostia sa mohli občerstviť v príjemnom rodinnom kruhu a stretnúť sa s hercami.
Podujatie podporili Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Ministerstvo ľudských zdrojov a Mestské kultúrne centrum a knižnica.
AR
Foto: Silvia Salgaiová