V ostatnom čase možno povedať, že vari najpopulárnejšou scénou na folklórnych javiskách je stvárnenie niekdajšej svadby. Dievčatá by si najradšej všetky nasadili nádherné pyšné pokrievky hlavy mladúch a mladých žien.
Čo však s ostatnými hlavami, čo na nich nosili? – mohli by sa diváci spýtať. Preto vznikla v organizácii Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM), najmä vďaka aktívnemu prístupu Regionálneho kultúrneho strediska v Černi pod vedením Viktórie Gerstmárovej Ecseriovej, v spolupráci so samosprávou a oblastným domom v Jášči výstava o účesoch a prikrývkach hláv slovenských žien, dievčat a dievčatiek, ba aj chlapčekov v minulosti, predovšetkým v regióne Bakonského lesa, ale aj inde v Maďarsku.
Čepce, šatky, ručníky sa dajú sňať a opäť založiť na hlavu, účesy vieme zrekonštruovať len vďaka fotografiám a televíznym, či filmovým záznamom. Riaditeľka ÚKSM Katarína Király pri inštalovaní vystavených exponátov využila každý kúsok miesta, ktorého bolo v staručkej budove oblastného domu nie príliš veľa, lebo mu bola vyhradená časť v čistej izbe. Na plátno pripevnené na skrini popripínala šatky od najtmavších po svetlé. Na zarámovaných fotografiách sme mohli sledovať, akým čepcom prikryli hlávky nemluvniat, bez ohľadu na to, či to boli chlapci alebo dievčatká. Člen Slovenskej samosprávy v Černi Zoltán Szabó doniesol z regiónu povodia Galgy drevené podstavce, „hlavy“, vďaka ktorým inštalácia priam ožila, vyzerala, akoby tetky posedávali pred oknom v ručníkoch.
Zaujímavé rozprávanie etnografky na úvod otvorenia výstavy 21. júna ocenili všetci hostia, či prišli zblízka – z dediny Jášč, zo susedných obcí Čerňa, Cápár, či zďaleka, napríklad z Vacova. Všetci, ktorí prišli, sa mohli nielen pokochať v krásnych pokrievkach hlavy, ale aj ochutnať bazovú šťavu, ktorú tradične v Jášči robia. Veď aj chátrajúci dom vo dvore oblastného domu čakajúci na rekonštrukciu, sa nazýva bazovým. Tí, ktorí nemali možnosť poobzerať sa na obdobnej výstave v Árpádovom múzeu v Ráckeve, prípadne na výstave šatiek vlani v novembri v Černi, sa mohli stretnúť okrem iného aj s bielulinkou šatkou, nádherne bielo vyšívanou s iniciálkami, ktorou sa prikrývalo „pohanča“ cestou do kostola, aby von z kostola krstná mať niesla „kresťanča“. Aké účesy sa nosili, ako vlasy zapletali, koľko pradien prepletali, kedy ich rozpúšťali a kde robili pútec, aby prezradil, či je jeho nositeľka evanjelička alebo katolíčka – aj o tom bolo možno vidieť profesionálne pripravené videá na plochej obrazovke na stene starodávneho domca.
Očarujúci výlet do minulosti na tému Vlásky česať, vrkoče zapletať... si môžete urobiť v krásnom prostredí Bakonského lesa, v oblastnom dome v Jášči do konca leta.
-etre
Foto: autorka