Pred 11 rokmi sa na podnet Slovenskej národnostnej samosprávy obce Jača rozhodli venovať festivalový deň starodávnemu zemiakovému jedlu nazývanom chamuľa alebo ganca.

Z uvarených a popučených zemiakov zahustených múkou urobí kuchárka pomastenou lyžičkou väčšie halušky, ktoré upečie na masti a posype opraženou cibuľkou, makom alebo tvarohom. Tie s tvarohom podávali popri lokšiach s makom na tohtoročnom Chamuľovom festivale v Jači 27. júla.

Deň pred festivalom prudký lejak premočil dejisko festivalu, nádvorie a park okolo chátrajúceho barokového kaštieľa Prónayovcov a doslova zúbožil dejisko podujatia, na ktoré sa veru mnohí tešili. Usporiadatelia nepredpísali, hoci mohli, ba dokonca už zo zdvorilosti mali predpísať povinné oblečenie, ktorého bezpodmienečnou súčasťou mali byť gumené čižmy, toľko blata pozbieral človek od kaštieľa k stanu, kde sa porciovala ganca. Okrem chamule sa v Jači opäť – podobne ako na Deň Slovákov v Maďarsku – varil aj jelení guláš, ba aj mäsovo-kapustový perkelt a členovia Klubu dôchodcov pripravili ďalšie dobroty. Za ten čas, kým sa hostia prebrodili blatom k stánkom s jedlom, na javisku sa vystriedali viac i menej slávni predstavitelia maďarskej hudobnej scény od pop music cez vždy zelené šlágre, ľudové piesne z Mezőkövesdu, mužské zborové spevy v sprievode harmoniky zo Szokolye, ba publikum nadchlo aj tanečné vystúpenie dievčenskej skupiny No Comment i show brazílskej samby.

Najlepšie organizátori pochodili s drevorezbárkou Eszterou Semesovou – Bogyovou, ktorá nielen predstavila svoje rezbárske práce na 1. poschodí Prónayovského kaštieľa, ale na javisku zaspievala vlastnú tvorbu a sama sa sprevádzala na gitare. Podľa programu mal vystúpiť aj miestny súbor pestovania národnostných tradícií Zornica, ale napokon nevystúpil. Možno ich odplašil dážď, ktorý máčal Jaču aj počas otvorenia Chamuľového festivalu. Preto aj oficiálny príhovor starostu obce Rezsőa Szekeresa odznel až neskôr. Opäť bola súčasťou festivalového programu miestno-historická výstava o obci a jej obyvateľoch. Na 1. poschodí kaštieľa vystavovali popri drevených plastikách aj trofeje blízkeho Poľovníckeho zväzu.

Spomedzi miestnych Slovákov sa do organizačných prác zapojili tri členky slovenského voleného zboru, tetušky vyrábajúce chamuľu ako na bežiacom páse a na javisku vystúpila aj chýrna muzika Csibaj banda, síce v zníženom počte, lebo viacerí boli na dovolenke. Okrem bohatého programu mohli hostia 11. Chamuľového festivalu zatlieskať aj jačianskemu evanjelickému duchovnému Adamovi Mekíšovi, ktorý dostal ocenenie Za službu obci Jača.

-etr

Foto: autorka