V Santove začiatkom jesene už dlhé roky pripomínajú a oživujú tradície zdedené od predkov na Dňoch kultúrneho dedičstva. Podujatie sa v každom roku nesie v inom znamení: bol taký rok, kedy sa do centra pozornosti dostali svadobné obyčaje, v ďalšom zasa pálenie vápna. Tohto roku 13. a 14. septembra boli venované slovenskému hudobnému majetku pilíšskej obce.
Santovský Modrý dom, ležiaci v malebnom prostredí na konci dediny, na úpätí Pilíša, sa naplnil v druhý septembrový víkend spevom a hudbou. Kým na dvore variace skupiny zo Santova a z Pilisszentivánu pripravili ragú polievky, plnené husacie krky, zemiakové langoše, santovské bajgle, v dome sa rad radom predstavili hudobníci rôznych štýlov a vekových kategórií. Piatok večer patril populárnej hudbe, vystúpili formácie Nemcsak Berry, György Kordaa Klári Balázsováa Dj Böri, v sobotu popoludní prišla na rad slovenská ľudová hudba.
„Účinok hudby je takou ľudskou silou, ktorá má vplyv na celú osobnosť. Hodnotná hudba robí človeka vnímavým na prijatie krásy, formuje jeho vkus a ľudské správanie,“ citovala na začiatku svojej úvodnej reči maďarského hudobného skladateľa Zoltána Kodályamoderátorka podujatia a starostka obce Eva Csicsmanczaiová na sobotnom slovenskom kultúrnom programe v Modrom dome. Do stredobodu tohtoročného stretnutia sa dostala hudba.
„Spev je každému na dosah, je najprirodzenejším prejavom hudby,“ povedala starostka. „Čím je komunita staršia, o to viac je prísnejšie stanovené, čo je možné, a čo treba spievať. Možno na Santove sa už táto prísnosť trošku uvoľnila, ale toľko z nej zostalo, že každá veková skupina a každá príležitosť má svoje piesne.“ V pilíšskej obci sa odovzdanie slovenského hudobného dedičstva začína už v škôlke s riekankami, uspávankami a detskými piesňami, pokračuje v miestnej základnej škole ľudovými detskými hrami a príležitostnými piesňami a piesňami cirkevných sviatkov. E. Csicsmanczaiová poznamenala, že voľakedy tento proces išiel oveľa ľahšie, lebo spievanie bolo prirodzenou súčasťou každodenného života, a teraz už len medzi stenami škôlky a školy majú možnosť tí najmladší zoznámiť sa s hudobným majetkom alebo pri takýchto slávnostných príležitostiach, akými sú Dni kultúrneho dedičstva. Hlavnými strážcami santovskej slovenskej hudby sú Páví krúžok, spevácky zbor Studenka, tanečná skupina Stužka a Spevácky zbor klubu dôchodcov, členovia ktorých sa pravidelne stretávajú a vystupujú na rôznych programoch v obci a v krajine. V tom, že sa tieto ľudové piesne, ktoré sú v repertoári týchto skupín, zachovali až tak dlho, zohráva významnú úlohu aj tá zberateľská činnosť, výsledkom ktorej bol zborník ľudových piesní F santofskem Pilíši v roku 1990. Jeho autor, Alexander Kormoš pre publikum prezradil, že pracuje na jeho druhom diele.
Deti z miestnej slovenskej škôlky a školy a spomínané kultúrne telesá sa rad radom predstavili publiku kultúrnym programom. vyvrcholením bolo spoločné vystúpenie kapely SantovSKA a Studenky. SantovSKA, ktorá hrá populárnu hudbu v hudobnom štýle ska a ktorá práve v ten deň oslavovala desiate výročie svojho založenia, sa spojila so speváckym zborom Studenka a predniesli najobľúbenejšie slovenské ľudové piesne prepracované do štýlu ska. Dvojdňový program uzatvorilo vystúpenie maďarskej speváčky Very Tóthovej a moravskej kapely Túfaranka.
(kan)
Foto: autorka
