X. ročník Seminára slovenských dolnozemských učiteľov na tému Tradícia a modernizácia, zmeny vo výchovnovzdelávacom procese spôsobené globalizáciou a požiadavky, ktoré vplývajú na slovenské národnostné školstvo v zahraničí, nápady a skúsenosti z praxe, sa uskutočnil 12. októbra v priestoroch Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe.

Séria podujatí, otvorenie výstavy spojené s odovzdaním pece a prevzatie ceny spolu s Pamätným listom Samuela Tešedíka vyvrcholila metodickým dňom pre učiteľov z Chorvátska, Rumunska, Srbska a Maďarska. O ostatných častiach dvojdňovej akcie vás budeme informovať postupne, lebo pre obsiahlosť podujatia sme materiál museli rozdeliť. Tentoraz začíname od konca, ale z 10 príspevkov slovenských pedagógov zo zúčastnených štátov, tiež pre rozsah, vyberáme tie naše. Ostatné si môžete prečítať v pripravovanom čísle jediného metodicko-odborného časopisu vychádzajúceho za hranicami Slovenska Slovenčinára.

Stretnutie dolnozemských učiteľov otvorila riaditeľka hosťujúcej inštitúcie Edita Pečeňová. „Myslím, že sme si zvolili dosť vážnu tému, ale uvedomujeme si, že globalizácia zastihla aj nás. Nielen naše komunity, a vieme, že každá je iná a na inom stupni svojho vývoja,” povedala E. Pečeňová s nádejou, že vďaka prednáškam sa sformulujú nové nápady, ale predovšetkým riešenia na to, ako sa prispôsobiť podmienkam, ktoré dennodenne čakajú učiteľov v triedach, v školách. Prednášajúci v abecednom poradí štátov sa v dvoch blokoch mali možnosť podeliť o svoje nápady a skúsenosti.

Pec symbolizuje teplo domova

Druhá v poradí bola pracovníčka miestnej školy Judita Molnárová Príbojská, ktorá v prednáške s názvom Tradícia verzus súčasnosť sa zamýšľala nad harmóniou týchto dvoch zdanlivo vzdialených pojmov. „Využitie ľudových zvykov, tradícií a remesiel nachádza vo výchove a vzdelávaní detí a mládeže v národnostnej škole široké uplatnenie. Cieľom aktivít, ktoré sú zamerané na ľudovú kultúru, je získanie nových poznatkov, posilnenie úcty ku kultúrnym hodnotám a tradíciám, rozvíjanie záujmu o umenie, ale i zdokonalenie vlastných zručností,“ začala svoju prednášku pred pracovným predsedníctvom a zúčastnenými učiteľmi J. Molnárová Príbojská. Predstavila dva učebné zdroje, ktorými sa na domácej pôde snažia priblížiť tradíciu predkov a históriu mesta Békešská Čaba. Prvým predstaveným predmetom bola novopostavená pec, ktorá bola odjakživa multifunkčnou a potrebnou v každodennom živote predkov. Vďaka mnohorakosti využívania sa ju veľmi ľahko dá implementovať do vyučovacieho procesu. Vo výchovno-vzdelávacej inštitúcii poslúži pri vyučovaní slovenskej vzdelanosti, techniky, ako aj v mimo vyučovacích aktivitách napríklad pri Dni zdravia, Slovenského týždňa, Dni detí, Obráteného dňa, atď. Druhým učebným zdrojom bol Cestovný pas. Tento sa líši od riadneho cestovného dokumentu tým, že je akýmsi sprievodcom po čabianskych pamiatkach. Pri zostavení pasu sa autori opierali o súčasné moderné technológie. „Sprostredkovať dejiny aj majoritnému obyvateľstvu umožňuje napríklad QR-kód, za ktorým sa skrýva preklad do maďarského jazyka,“ povedala J. Molnárová Príbojská a dodala, že túto knižočku sa rozhodli pokrstiť mobilnou aplikáciou Socratic, vďaka ktorej pripravili súťaž pre žiakov. „Súčasná práca s textovou pomocou a mobilným telefónom bola pre žiakov atraktívna. Nenásilným spôsobom sa zoznámili s históriou Békešskej Čaby,“ dodala.

Tvorivý učiteľ, spokojní rodičia a žiak

O používaní moderných učebných prostriedkov a metód na hodinách slovenčiny sa podelila učiteľka zo Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy v Slovenskom Komlóši Marianna Bajczerová Melegová. „Myslím si, že otázka tradičnosti a modernizácie bude stále aktuálna. Je ťažké zvoliť si správnu cestu, lebo vieme, že treba zachovávať tradície, veď to je naším poslaním. Keď sa zachovali slovenčina a tradície už 300 rokov v tejto oblasti, je našou povinnosťou, aby sme v tom úspešne pokračovali,“ povedala a apelovala na to, že súčasná požiadavka zo strany rodičov a detí je však to, aby sa modernizácia rešpektovala, aby učitelia zaviedli moderné prvky, ktoré žiakov zaujmú a budú motivovať. Prispôsobovanie však nie je vždy ľahké. „Veľkou oporou sú výborné digitálne obsahy a učebné materiály, ktoré patria k našim učebniciam. Samozrejme, na doplnenie môžeme čerpať aj z kvalitných slovenských zdrojov, ale musíme uznať, že pre našich žiakov nie sú vždy vhodné, lebo nie sú na takej jazykovej úrovni,“ pripomenula M. Bajczerová Melegová a dodala, že najlepšie je, keď učiteľ vytvorí niečo nové a svoje, čo vie maximálne prispôsobiť jazykovej úrovni a poznatkom žiakov. Učiteľka na nižšom a vyššom stupni sa priznala, že najradšej má vyučovanie gramatiky a zážitok z neho majú deti vďaka netradičnému spracovaniu učiva. Za jednu z možností pokladá trebárs LearningApps.org, ktoré podporuje učebné a výukové procesy pomocou malých, interaktívnych a multimediálnych aplikácií vytvorené online a začlenené do výučby. Nekonečný virtuálny svet však obsahuje veľa stránok, ktoré majú za úlohu zjednodušiť prácu učiteľa, treba len hľadať.

Škola budúcnosti, kde je všetko zaujímavé

V príspevku Anikó Podaniovej a Márie Hruškovej Molnárovej na tému Používanie neformálnych vyučovacích metód na hodinách slovenského jazyka a literatúry odzneli užitočné nápady, ktoré v Slovenskej základnej škole, materskej škole a kolégiu v Sarvaši efektívne fungujú. „Keď chceme, aby sa dnešná generácia vzdelávala s radosťou, nemôžeme sa spoľahnúť len na zošity a knihy, treba zručne používať technické prostriedky, nemôžeme vysvetľovať počúvajúcim, ale treba ich usmerňovať a podnecovať k získavaniu nových informácií. Klasický typ vyučovacej hodiny už nie je taký pútavý ako kedysi,“ konštatovala A. Podaniová. Sarvašský pedagogický zbor sa na jednej strane snaží tradície obliecť do nových foriem, na druhej strane veľmi rád experimentuje. Vďaka projektu Metodická obnova pre školu budúcnosti sa postupne zavedie projektové vyučovanie a v škole sa vytvoria únikové izby. „V minulom školskom roku ako sa úniková izba postupne zariaďovala, urobili sme reťaz zaujímavých úloh, aby sme deti zaujali. Cez nové výzvy, priestory a hravú formu práce deti ani nezbadali, že nadobudnuté vedomosti vedia adaptovať a zužitkovať pri riešení jednotlivých úloh,“ poznamenala A. Podaniová. „Žiaci sa viac zaujímajú o poznatky, učia sa s väčšou chuťou, tešia sa do školy, lebo vedia, že sa bude diať niečo zaujímavé. Ba aj rodičia sa zaujímajú a pomáhajú deťom, viac sa zapájajú do života školy,“ podelila sa o výsledok. Projektové vyučovanie v škole je zatiaľ zavedené v štyroch ročníkoch. V 1.-2. a v 5.-6. ročníku sa viac preferuje skupinové a kooperatívne vyučovanie. Témy na projektový týždeň sú zaujímavé, od tureckej doby, cez pastiersky život až po Rím. Sarvašský kolektív na spestrenie vyučovacích hodín používa LearningApps.org a wordwall.net a využívajú aj blogovú stránku hravoposlovensky.blogspot.com. „Kým sme nemali únikové izby, na chodbe sme pripravovali úlohy typu vyslobodenia sa, po ich vyriešení sa žiaci dostali späť do tried. Kolegyne na nižšom stupni používajú aj rozličné varianty hier bingo, pexeso, domino a iných spoločenských hier,“ spomenula A. Podaniová.

Po prednáškach sa záujemcovia mohli zúčastniť kultúrno-historickej prehliadky mesta vláčikom, jej súčasťou bolo aj položenie vencov k pamätníku predkov.

Sériu podujatí Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Pedagogické metodické centrum Slovákov v Maďarsku a Slovenská samospráva župného mesta Békešská Čaba.

AR

Foto: autor