Tanečníci slovenských folklórnych skupín a tanečných súborov v Maďarsku sa už celé desaťročie stretávajú každý druhý rok na celoštátnej kvalifikačnej prehliadke Vo víre tanca. Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku ju usporiadal v tomto roku 12.-13. októbra, miestom konania bolo Cervinus Teátrum v Sarvaši.
„Keď sme sa v roku 2009 prvýkrát zišli na kvalifikačnej prehliadke slovenských folklórnych skupín a tanečných súborov Vo víre tanca, iba sme dúfali, že naše hnutie bude mať pokračovanie. Snáď najlepším dôkazom našich snáh je, že sme sa opäť stretli, aj po uplynutí desiatich rokov, na prehliadke slovenských súborov tu, v Sarvaši,” týmito slovami pozdravila moderátorka podujatia Katarína Lestyanová prítomných, medzi ktorými boli aj primátor mesta Sarvaš Mihály Babák, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková a generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Emil Kuchár.
Primátor hostiteľského mesta vo svojom úvodnom prejave upriamil pozornosť na to, že Slováci žijú v meste Sarvaš už takmer tristo rokov a je dôležité, aby sa na slovenské korene nezabudlo.
V mene CSSM sa prihovorila prítomným jej predsedníčka Alžbeta Hollerová Račková. „Vždy, keď prichádzam na takéto podujatia, mi napadne výrok, ktorý som niekde počula, že folklór je dušou národa. Keď je to naozaj tak, na dnešnom podujatí sa schádza a sa prejavuje slovenská duša nášho národa. Ste tu z rôznych lokalít a mnohí už po slovensky dávno nehovoríte z rôznych, aj objektívnych dôvodov, ale slovenská duša vo forme slovenského folklóru prežíva. Veľmi sa teším tomu, že prejavujete záujem o takéto prehliadky a chcete sa zdokonaľovať v práci,” vyjadrila sa predsedníčka.
Podujatie otvorila jeho iniciátorka, riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király, ktorá sa vrátila k začiatkom organizovania prehliadky a zhrnula a zhodnotila doterajšie skúsenosti. „Takmer pred 30 rokmi som sa dostala na Sarvaš, a pochopila som, že tu sa ľudový tanec len tak víri. Tu organizovali súťaž pre detských sólových interpretov, čo ma veľmi zvábilo, a odvtedy sa mi snívalo o tom, že prečo my Slováci v Maďarsku nemáme niečo také. Naše folklórne a spevácke skupiny sa stretávajú, spievajú, ale prečo naši tanečníci nemôžu ukázať, čo je pre nich najmilšie,” pripomenula príčiny zrodu vytvorenia prehliadky pre folklórne a tanečné telesá pred viac ako desiatimi rokmi. Obecenstvo sa dozvedelo, že v prvom ročníku sa prihlásilo 14 súborov, a je tu súbor, ktorý je na prehliadke už po piaty raz. Je to folklórna skupina Pišpek, ktorá získala za svoje nepretržite výborný výkon aj Cenu Štefana Lamiho. Iniciátorka dodala, že organizovanie takejto prehliadky má badateľný účinok aj v tom, že folkloristi už nesiahajú len po svadobných zvykoch, ale skúmajú aj ďalšie zvyky vlastných obcí, ktoré dávajú do javiskovej podoby.
Po úvodných slovách účastníci prehliadky prešli k tancu. Na tohtoročnú kvalifikáciu sa prihlásilo šesť súborov, päť tanečných párov a dvaja sólisti. Medzi sólovými interpretmi tentoraz sa objavili aj predstavitelia mladšej vekovej skupiny. Tanečníci prišli z pripeštianskeho Maglódu, z dvoch lokalít z povodia Galgy, a to z Pišpeku a Jače, a z horskej oblasti Gereče pochádza súbor z Tardoša.
Ako prvý sa predstavil miestny Tanečný súbor Tešedík. Súbor sa niekoľkokrát úspešne kvalifikoval a sedemkrát sa umiestnil v zlatom pásme na kvalifikačnej súťaži Györgya Martina. Na tohtoročnej prehliadke Vo víre tanca predviedol choreografiu s názvom Slovenské tance z Maglódu, ktorú pripravil umelecký vedúci Bence Móricz, hudbu k nej hrali sarvašskí trubači. Folklórna skupina Pišpek, ktorá ako prvá získala Cenu Štefana Lamiho, priniesla choreografiu pripravenú Szabolcsom Szokolikom a Melindou Szokolikovou, v ktorej oživili zvyky na Martina, sprevádzala ich ľudová hudba mladých pišpeckých muzikantov pod vedením primáša Bálinta Jobbágya. Folklórny spolok Kacamajka už vyše dvadsať rokov sa snaží o spracovanie slovenských tradícií v Maglóde, ktoré slúžia na prípravu rôznych choreografií. Tentoraz sa rozhodli spracovať miestne turíčne zvyky, hudbu k produkcii pridala Ľudová hudba Tarsoly spolu Maglódskymi trubačmi. Tanečný súbor Červenỳ mramor prišiel na prehliadku z Tardoša a predviedol tance z tirpáckych sálašov. Choreografiu pripravili Eva Szilágyiová Subová a vedúci súboru Imrich Nagy, hrala Ľudová hudba Tarsoly. Z horného povodia Galgy, z Jače prišla folklórna skupina Zornica, ktorá sa venuje zapisovaniu dedičstva Slovákov, a následne ich oživuje v javiskovej podobe. Na túto prehliadku scénicky spracovala pastierske zvyky umelecká vedúca skupiny Zuzana Bágyonová, folkloristov na harmonike sprevádzal Zsombor Herédi. Prvá časť prehliadky sa skončila choreografiou Komornej skupiny folklórneho spolku Kacamajka, ktorá je zoskupením mladých ľudí z Maglódu a okolia. Umeleckými vedúcimi skupiny sú Nikolett a Zoltán Szentesiovci, ktorí sú zároveň aj autormi choreografie „Határ – Hranica”. Sprevádzala ich Ľudová hudba Tarsoly.
V nasledujúcej časti prehliadky sa predstavili mladí sóloví tanečníci.
Najmladší účastníci, Fanni Maruszká, Balázs Bátyi, Eszter Simonová, Zétény Magyar, Jázmin Wetzelová a Gábor Makó zatancovali pišpecký čardáš. Po nich nasledovali sólisti, ktorí slovenskú tanečnú kultúru interpretujú voľnou improvizáciou individuálne alebo v páre, menovite Nikolett a Zoltán Szentesiovci z Maglódu, Szabina Mátéová a Marcell Fabózo Sarvaša, a v kategórii sólistov sa predstavili miestni tanečníci Márkó Oláh a Mihály Kozsuch. Tanečníci predviedli tance dvoch odlišných lokalít alebo regiónov, jeden povinný z vlastnej lokality, resp. z blízkeho regiónu a jeden voliteľný zo vzdialenejšieho regiónu alebo zo Slovenska.
Po prehliadke sa konala beseda pod vedením riaditeľa Cervinus Teátra v Sarvaši Ondreja Csasztvana a riaditeľky ÚKSM Kataríny Király, na ktorej účastníci hľadali odpovede na otázku ako ďalej v slovenskom ľudovom tanci po roku 2020? Folkloristi sa všeobecne zhodli v tom, že ľudový tanec v Maďarsku ani vo väčšinovej spoločnosti nie je už živou súčasťou kultúry, no snažiť sa o to treba na miestnej úrovni. Ako na to poukázali odborný asistent Univerzity tanečného umenia Péter Lévai, aj Ondrej Csasztvan, treba sa sústrediť v prvom rade na to, aby tanečníci v tanci našli radosť a boli vnútorne motivovaní, aby tanec a zvyky neexistovali len v javiskovej podobe. Podľa nich zvyky treba akoby vyviezť do dediny a na mieste ich oživiť, a vymyslieť také situácie, v ktorých si každý člen komunity nájde svoje miesto a naučí sa svoju úlohu. K tomu, aby potom tieto zvyky fungovali aj na javisku dobre, je potrebné mať odborných, vyškolených vedúcich súborov. Péter Lévai odporúčal národnostiam v Maďarsku lobovať za to, aby mali na Univerzite maďarského tanečného umenia aspoň externé vysokoškolské vzdelávanie, ktoré sa podarilo dosiahnuť nedávno aj Sikulom, a aby rovnako mali metodické školenie vytvorené podľa požiadaviek jednotlivých národností. Vynorila sa aj problematika toho, že iný program žiadajú od folkloristov na odborných prehliadkach a na kultúrnych podujatiach, ktoré sa nedajú zladiť a ťažké je nájsť si zlatú cestu medzi nimi. Szabolcs Szokolik z Pišpeku poukázal na to, že obecenstvo si musia „vychovávať“ a nie „obsluhovať“. Túto myšlienku podporili aj ďalší prítomní odborníci. P. Lévai ale upozornil, že proces odovzdávania a prijímania ľudovej tanečnej kultúry naozaj na vysokej úrovni môže trvať aj 15-20 rokov, lebo toľko rokov je potrebné na to, aby sa miestne spoločenstvá naučili posúdiť, čo je hodnotné.
Prvý, prehliadkový deň pokračoval predstavením sarvašského divadla Cervinus Teátrum pod názvom Janko Drotár a tanečným domom, vyhodnotenie produkcií sa konalo na ďalší deň. Predsedom odbornej poroty bol odborný asistent Univerzity tanečného umenia Péter Lévai, členmi poroty pedagóg ľudovej hudby, vedúci odboru pre husle Strednej hudobnej umeleckej školy Csaba Blaskó, pedagóg tanca, choreograf Vlastimil Fabišik a etnologička, pedagogička tanca Katarína Király.
Porota hodnotila v produkciách autentickosť – folklórnu hodnovernosť, súzvuk spevu a hudby, javiskovú podobu, choreografické spracovanie a úroveň predstavenia. Za folklórnu hodnovernosť sa udeľuje 10 bodov, a za každé ďalšie kritérium umelecký kolektív môže dostať najviac 5 bodov. Celkovo môže dosiahnuť max. 120 bodov. Skupine, ktorá dosiahne aspoň 101 bodov, porota udeľuje zlatú kvalifikáciu. Za 81 až 100 bodov udeľuje striebornú, a do 80 bodov bronzovú kvalifikáciu. Na najvyššom priečinku sa umiestnil Tanečný súbor Tešedík, tesne za ním nasledovala maglódska Kacamajka – dostali sa do zlatého pásma. V striebornom pásme sa umiestnila folklórna skupina Pišpek, bronzovú kvalifikáciu dostali folklórna skupina Zornica a Tanečný súbor Červený mramor. Spomedzi sólistov Zlatý rozmarín a Zlatý veniec si odniesol tanečný pár z Maglódu, ktorý tvoria Nikoleta Szentesiová a Zoltán Szentesi. Cenu Zlatý rozmarín udelila porota aj sarvašskému sólistovi Markovi Oláhovi. Rozhodlo sa aj o Cene Štefana Lamiho, ktorú udeľuje porota skupine, ktorá sa zúčastní na podujatí každý druhý, resp. tretí rok a trikrát získa zlatú kvalifikáciu. V tomto ročníku Cenu Štefana Lamiho získal Tanečný súbor Tešedík.
(kan)
Foto: autorka