Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) v polovici októbra pripravila pre záujemcov dvojdňovú slovenskú kultúrnu a gastronomickú ochutnávku.

Na dvore Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe čakal návštevníkov Festival štyroch ročných období – kultúrny blok, ktorý podľa slov hlavných organizátorov Hajnalky Krajčovičovej, Alžbety Liptákovej a Ondreja Kiszelya oživil staré tradície dolnozemských Slovákov od sejby, lámačky kukurice až po zabíjačku.

Podujatie otvorili predseda ČOS Michal Lásik a primátor Novej Huty (Șinteu) v Bihorskej župe (Rumunsko) Benedek Lašák, požehnali ho katolícky farár Antal Szigeti a evanjelický duchovný vo výslužbe Pavol Kutyej. Po otváracích príhovoroch sa na javisku postupne vystriedali spevácke a tanečné skupiny takmer zo všetkých Slovákmi obývaných miest a obcí župy, ba aj zo Slovenska: spevokol Orgován, mladí citaristi čabianskej slovenskej školy, Tanečný súbor Kistabán, Citarový súbor Zornička z Kétšoproňu, Slovenský páví krúžok z Poľného Berinčoku, mladí citaristi Iglice z Veľkého Bánhedešu, TS Komlóš, Čabianska ružička, Citarový súbor Strapce, speváčka Mária Bartová Nyitraiová z Nových Zámkov, Gitarový klub odborného gymnázia Gábora Keménya a TS Balassi. Vystúpenia spestrila módna prehliadka výšivkárskeho krúžku Rozmarín a doplnili ich rôzne sprievodné programy, ako zdravotná prehliadka pre záujemcov, či otvorenie výstavy výtvarníčky Ruženy Oláhovej z Nových Zámkov s názvom Príroda spod štetca. Aby diváci nevyhladli, k dispozícii mali tradičné jedlá, ktoré so sebou priniesli vystupujúce telesá: kvasienke a baraní perkelt zo Slovenského Komlóša, herouke z Medešu, baraniu kapustu z Veľkého Bánhedeša, pastiersku tarhoňu z Poľného Berinčoku, jablkový lekvár z Čabasabady, a, samozrejme, aj miestne špeciality, ako lečo, bryndzovie a tvarohovie haluške, rosťóku, svadobnú kuraciu poljóku, modzgóšku aneb kyseľ, sármu, pečenú klbásu s horčicou, palacinky a čabiansku klbásu s koláčom.

Na druhý deň potom už mohla vypuknúť očakávaná, tradičná Čabianska klobasiáda Slovákov. Slovenský parlamentný hovorca a účastník súťaže v miesení klobás Anton Paulik vyzdvihol, že podujatie je popri ľudovom remeselníctve hlavne o gastronómii, veď predkovia zanechali svojim potomkom spôsob prípravy množstva špecialít od klobás po pálenku. M. Lásik vyzdvihol, že v rámci cezhraničnej spolupráce mohli účastníci podujatia spoznať aj kultúru a gastronómiu hostí z rumunskej Novej Huty. „Kým my máme kvalitnú zem, Novohuťania museli v horách získať obrábateľnú pôdu rúbaním dreva,“ povedal. „Majú veľmi dobré zemiaky, ktoré chutia s čabianskou klobásou.“

O tom, že čabianska klobása nemá páru, sa mohli presvedčiť všetci účastníci, ktorí sa prišli pozrieť na umenie prípravy tejto tradičnej delikatesy a, samozrejme, mohli ju aj ochutnať. Tomu však predchádzala tradičná čabianska zabíjačka okorenená zabíjačkovými raňajkami (krv s cibuľou, bryndzovie, tvarohovie a kapustovie haluške). Následnej súťaže v miešaní klobás sa zúčastnilo 15 družstiev, z ktorých sa porote najviac pozdávali klobásy Kétšoprončanov. Druhé miesto získali Medešania a pomyselný bronz putoval do Čabačudu. Na zabíjačkovom obede nemohli chýbať „klbása, húrike, cigánka, sárma a palacinky“. Kultúra medzitým pokračovala aj na javisku, kde okrem viacerých účastníkov z predošlého dňa vystúpili seniori TS Komlóš, Páví krúžok Borouka z Telekgerendášu, poľský spevokol Chopin, TS dospelých Čabianskeho klubu spoločenského tanca, Páví krúžok Horenka z Kétšoproňu, TS Čabianske perličky, Citarový súbor Rosička z Kétšoproňu, resp. Hudba Tibora Mótyána zo Sarvaša. Vstup na podujatie bol voľný, za jedlá sa platilo „grajciarmi“, ktoré si prítomní mohli zakúpiť na mieste. A čo dodať? Tak veselo ako na slovenskom festivale nemohlo byť ani na Čabianskom festivale klobás, ktorý sa začal päť dní po tom „našom“.

*

Podujatie podporili Úrad maďarskej vlády, Európsky regionálny rozvojový fond Interreg, Vládny úrad Békešskej župy, Mesto Békešská Čaba, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, Zväz Slovákov v Maďarsku a banka Budapest Bank.

(Sprac. zp)

Foto: Magdolna Péliová