Slovenská národnostná samospráva v Šalgótarjáne od 2. októbra 2019 do 18. marca 2020 pripravila v Župnej knižnici Bálinta Balassiho sériu hodinových prednášok v maďarskom jazyku s názvom Učiť sa vzájomne. Informatívno-spoločenské klubové zamestnania boli vedené odborníkmi na dané témy, učiteľkou slovenského jazyka a literatúry Monikou Szabovou, fotografom Jozefom Homogom, historikom Miklósom Fodorom alebo historičkou umenia Gabrielou Shahovou.
„Mali sme naplánovaných 12 prednášok týkajúcich sa slovenskej literatúry a dejín, ale nechýbali ani hodiny o fotografickom a výtvarnom umení. Musím povedať, že popoludňajšie stretnutia boli úspešné. Toto potvrdzuje aj vysoký počet návštevníkov. Moju výpoveď mnohí aj potvrdili. Viackrát prišli za mnou, aby povedali, že sa im veľmi páčila forma prednášok, a taktiež obsah, ktorý podali prednášatelia zaujímavo,“ povedal na začiatku nášho rozhovoru predseda miestneho slovenského zboru. Ferdinand Egyed zdôraznil, že projekt vznikol s cieľom, aby Šalgótarjánčania spoznali slovenskú históriu a kultúru. Podľa neho tá je v maďarských učebniciach podaná buď náznakovo, alebo vôbec nijako. Spolu s poslancami verí, že sa im podarilo vyplniť akúsi medzeru, prípadne vysvetliť nedorozumenia.
„Poslednú prednášku s názvom Miesto a funkcia Slovákov v Maďarsku od roku 1945 až po súčasnosť sme mali naplánovanú na 18. marec, ale pre mimoriadny stav spôsobený pandémiou koronavírusu sme ju museli preložiť. Neviem, kedy bude najbližšie, ale v každom prípade ju chceme uskutočniť,“ poznamenal F. Egyed. Konštatoval, že v rámci projektu z eurofondov na tento kalendárny rok plánujú ešte Folkové a slovenské dni, Bystrickú haravaru, ako aj hosťovanie banskobystrickej Štátnej opery v Šalgótarjáne s Mozartovou Čarovnou flautou, ktoré by sa malo uskutočniť 24. októbra.
Na názor sme sa opýtali prednášateľky, ktorá najviac, až šesťkrát vystúpila na týchto stretnutiach. „Po tom, ako súbeh vyhrali a požiadali ma, aby som v programe bola jednou zo stálych prednášajúcich, dlho som rozmýšľala nad tým, ako predstaviť a vôbec predniesť záujemcom slovenskú literatúru i dejiny, aby boli pre poslucháčov príťažlivé. Veľmi ťažko sa dá priblížiť politicko-spoločenské a kultúrne dianie od Cyrila a Metoda až po súčasnosť, najmä keď človek má na to len niekoľko hodín. Aby prednášky boli zaujímavé a informácie zapamätateľné, vymyslela som hodiny, v ktorých som použila digitálne formy s cieľom kooperatívne predstaviť aktuálnu tému. Začala som číslami, údajmi, ktoré prítomní dopĺňali. Niektoré informácie z nedávnej minulosti si poslucháči zapamätali. Na konci prvého stretnutia som sa snažila aj o spätnú väzbu. Účastníkom som cez kahoot.com vytvorila test s otázkami. Mali za úlohu cez mobily a tablety vybrať správnu odpoveď spomedzi štyroch,” prezradila nám Monika Szabová s tým, že jej bolo čudné po prvý raz v živote hovoriť o slovenskej literatúre po maďarsky. Vydvihla, že na stretnutiach bola zastúpená každá veková skupina, od stredoškolákov až po dôchodcov. Zmienila sa aj o tom, že medzi účastníkmi boli viacerí, ktorí rozumeli po slovensky. Zistila to vtedy, keď na hodinách čítali zo slovenských básní alebo z úryvkov, ktoré v maďarčine vyšli vo Vydavateľstve Madách. Na hodinách nechýbali ani porovnávania. Prítomní boli najviac zvedaví na paralely najmä s maďarskou a poľskou literatúrou. M. Szabová sa priznala, že na všetkých hodinách bola spätná väzba z vypočutej prednášky. „Na záver som vždy cítila, že prítomní prijali, alebo si rozšírili svoje poznatky o Slovákoch. Ďakujem im za to, že boli otvorení a dobrí poslucháči, a smelo sa pýtali,“ dodala.
Projekt Učiť sa vzájomne sa však nekončí. „Pokúsila som sa zostaviť 20-stranový materiál z prednášok, s cieľom priblížiť obyvateľom Novohradskú župu z iného hľadiska aj tým, ktorí po slovensky nehovoria. V publikácií sa okrem faktov nachádza aj veľa zaujímavostí,“ zmienila sa o chystanej brožúre M. Szabová. Poznamenala, že vytvorené PPT doplnené o dodatočný text a poznámky odovzdala do opatery Slovenskej národnostnej samospráve Novohradskej župy, aby nielen jednotlivým pobočkám a samosprávam, ale aj väčšinovému národu boli bližšie dejiny Slovenska a vývin slovenskej literatúry, bez dnes veľmi často praktizovaného zjednodušeného a jednostranného výkladu, takpovediac s nacionálnym odtieňom.
AR
Foto: Beata Menczelová
Séria 12 prednášok vznikla s finančnou podporou Slovenskej národnostnej samosprávy v Šalgótarjáne, Mestskej samosprávy a miestnej tzv. Akciovej skupiny, číslo projektu TOP-7.1.1-16-H-ESZA-2019-01009.
Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.