Prvé augustové dni už nenechali nikoho obsedieť vo Veľkom Bánhedeši. Slovenská národnostná samospráva naštartovala svojím prvým zasadnutím svoje okolie. Na klubové popoludnie prišli nielen členovia Spolku pre zachovanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši, ale aj tí občania dediny, ktorí so Spolkom alebo samosprávou pociťujú nejakú spolupatričnosť.

Predseda slovenského voleného zboru Ján Pepó informoval prítomných o návrhoch samosprávy, aby sa aspoň čiastočne mohli nahradiť podujatia, ktoré sa mali uskutočniť v predchádzajúcom polroku. Program akcií občianskych organizácií sa úplne rozpadol, veď nebol Občiansky majáles, ani Paprikový festival, ani podujatia slovenskej samosprávy. Takpovediac klubové „zasadnutie“ preto prilákalo po spoločenskom živote bažiacich Bánhedešanov. Možno aj to zohrávalo svoju úlohu, že sa rozniesla správa o svadobnom barančekovi. Tesne pred vydaním 4. dielu Bánhedešských zošitov venovaným slovenským svadobným a pohrebným zvykom vo Veľkom Bánhedeši vysvitlo, že sa ešte nájde miesto na jednu fotografiu. Tri členky Spolku, šikulky, ktoré vyšívajú, šijú, patchworkujú, pečú, aj inak tvoria, zobrali 95 vajec na piškótu, 20 vajec do krému a upiekli svadobný koláč radostník, vo Veľkom Bánhedeši v tvare obrovskej torty, na ktorej sedí baranček ako na tróne. Z bielkov, a po novom aj zo šľahačky, vyšľahali „kožuštek“ 30-centimetrového barančeka. Huňaté jahňa dôvtipne zmajstrované z piškótovej rolády, s očkami, uškami a mašľou okolo krku, sedelo na podlhovastej torte, merajúcej vari aj pol metra. Tortu odfotografovali a bude ilustráciou do knižky, ale hriech by bolo takéto efektné dielo neskonzumovať. Aj ho účastníci besedy pekne zjedli. Do náhle usporiadanej spontánnej partie sa pridal aj podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku František Zelman. Páčilo sa mu, čo videl a bol nadšený, že z jedného večera na druhý, po odkaze cez sociálne siete, sa priam spontánne stretne na besede hádam zo štyridsať ľudí.

Výlet do tvorby pasománu

- Členky krúžku vyšívania Rezeda prišli domov z tábora vyšívania v Békešskej Čabe veľmi nadšené. Napriek svojmu zrelému veku sa naučili veľa nových stehov. Ale nie všetky vyšívačky boli vyšívať, dobre viem? – opýtala som sa vedúcej Spolku pre zachovanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši Jolany Pepóovej.

- Som na „dievčatá” z Rezedy veľmi pyšná. Spomedzi tých, ktoré boli v tvorivom tábore najstaršia má 71 a najmladšia 63, moje zlatíčka. Také boli nadšené, keď odchádzali, čo všetko sa naučia. Mladícke nadšenie im doslova nedalo spať. Keď prišli, tak ako uchvátené deti, rozprávali o vedomostiach, ktoré nadobudli. Tri sa sústredili na vyšívanie. Tie sa chválili tým, aké nové spôsoby vyšívania si osvojili. Hovorili o tom, že každý deň sa naučili novšie a ďalšie vzory. Najviac sa dali uniesť vystrihovanou technikou voľnej kresby, ktorá sa vyšíva na bielo, zo Západného Zadunajska. Už sa tešia, ako dobre ich budú vedieť zužitkovať a zabudovať do plánov svojich výrobkov, doplnkov k odevom. Jedna z mojich milých žien, Alžbeta Trenčanová Vargová, je veľmi otvorená novým veciam, nadšene sa stále púšťa do nových tém, nových techník, nedávno bola na titulnej strane Ľudových novín v rúšku, aj s manželom, si chcela osvojiť, ako sa robí okrasná krajková šnúra, pasomán. Učila sa od najvychýrenejšej tvorkyne pasománu z Debrecína, majsterky ľudového umenia Katalin Kissovej Veresovej. Moje šikovné dievčatá sa nadšene a usilovne chystajú na celoštátnu ľudovo-umeleckú výstavu. Do prvého, regionálneho kola musia nominovať svoju tvorbu do konca augusta.

- Vy ste mi s podobným zápalom rozprávali o návšteve Bánhedešanov v Sarvaši. Na predstavení Vodného divadla sa zúčastnili diváci z celého dolnozemského regiónu.

- Som ešte stále pod dojmom nášho výletu do Sarvaša. Pre nás však bolo predstavenie jedným z programov udalosťami naplneného dňa. Pozreli sme si veľmi pekne udržiavaný Pamätný dom, Starý kostol, aj Pamätník presídlenia. V hlave mi ešte stále znie Otčenáš v expresívnom podaní Tibora Móťana. Zimomriavky mi behajú po chrbte od ohromného množstva citov. Keď som bola v Pamätnom dobe naposledy, mali tam pri umývadle uterák s maďarským nápisom. Tentoraz, odkedy dom získali do vlastníctva sarvašskí Slováci, už tam taký nebol, -- dodala Jola Pepóová so smiechom.

Retro diskotéka so svadobnou polievkou

V duchu hesla Dovolenkuj doma! na prvý augustový víkend odporučila Organizácia mnohodetných rodín usporiadať vo Veľkom Bánhedeši retro diskotéku. Keďže ešte stále radno dodržiavať vzájomnú vzdialenosť, akciu naplánovali a napokon aj zorganizovali na dvore osvetového strediska. Návrh ocenili a podporili členovia obecnej samosprávy a slovenského voleného zboru, ktorí sa spolu tiež postarali o doplnenie energie vo forme chutnej stravy. Obec varila v kotle bravčový perkelt a predstavitelia Slovákov tradičnú svadobnú polievku z baraniny s kyslou kapustou a šľahačkovou smotanou. Pred akciou však urobili prieskum v obci, vďaka čomu museli ženy, ktoré si opásali kuchárske zástery, zapáliť pod dvomi kotlami. O vynikajúcu váru sa postarali Žofia Dobšová Gulyášová a Katarína Mecseivá Baloghová. Predstavitelia bánhedešskej Slovače sú im nesmierne vďační za ich pozitívny postoj k vareniu polievky, veď vďaka tomu mohli potešiť svojich vyše 80-ročných slovenských voličov nesmierne chutným jedlom. Medzi nimi bola aj najstaršia obyvateľka obce Alžbeta Drahotová Chlebniczká. Pani Alžbeta je o to vycibrenejšia degustátorka ostatného kapustového diela, že v uplynulých desaťročiach práve ona, so svojou partiou, vyvárala túto pochúťku na bánhedešských svadbách. Vie, koľko ingrediencií pridať, ba aj koľko srdečnej energie vložiť do hrnca. Obyvatelia obce sa diskotéky zúčastňovali na striedačku, za večer prešlo priestorom zábavy a chutnania dobrôt vari dvesto či tristo ľudí.

Diskotékou, ktorá mala veľký úspech, sa však rýchly sled udalostí vo Veľkom Bánhedeši neskončil. Práve v čase našej uzávierky zavítali do obce členovia Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku. Verme, že sa s nami podelia o svoje zážitky v dolnozemskej obci s termálnym kúpaliskom v daktorom z nasledujúcich čísel.

Erika Trenková

Foto: Jola Pepóová