Odhalením pamätnej tabule na bývalej budove Maďarsko-slovenskej základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským sa 3. septembra začala séria podujatí v Novom Meste pod Šiatrom pri príležitosti 70. výročia založenia inštitúcie. Tabuľu na budove Múzea F. Kazinczyho odhalili slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik a riaditeľka školy Júlia Kucziková.
Novomestská slovenská škola otvorila svoje brány 11. septembra 1950 v klasicistickom štýle postavenej budove. Bývalú kúriu Senyeyovcov postavili v roku 1827. V období rokov 1834 – 1850 tu sídlila spoločnosť zemplínskeho Casína, ktorá bola komunitou miestnej inteligencie. O návšteve Sándora Petőfihoa prírodovedca Jánosa Balasházyho svedčia na priečelí prekrásnej budovy pamätné tabule, ku ktorým sa pridala aj slovenská začiatkom septembra. Ešte pred školou však v budove sídlila radnica, a to od roku 1894. Vyučovanie v roku 1950 sa začalo v troch študijných skupinách s 50 žiakmi v ročníkoch 5. – 8. Zakladateľom a hlavným organizátorom života školy bol jej prvý riaditeľ Sándor Várady. Prví žiaci prišli z obcí Komlóška, Nová Huta, Baňačka, Répášska Huta, Stará Huta, Ómassa, Vágašská Huta a Emőd-Istvánmajor. Škola fungovala v budove na ulici Juraja Dózsu a internát sídlil v dnešnom Kazinczyho múzeu. V školskom roku 1980 – 81 sa škola i internát presťahovali do moderného komplexu na ulici Bálinta Balassiho. Tento komplex pred niekoľkými rokmi rekonštruovali. Dnes sa v ňom na modernom výchovno-vzdelávacom procese zúčastňuje skoro 150 žiakov a vyše 30 žiakov je umiestnených v internátnych priestoroch. Školu prevádzkuje Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, jej riaditeľkou je Júlia Kucziková.
„Musím sa priznať, že naša oslava je trochu oneskorená, veď 70. školský rok sme mali v predošlom školskom roku, ale na jar plánovanú sériu podujatí sme pre pandémiu koronavírusu museli preložiť. Hoci hrozba stále trvá, podarilo sa nám naplánovať tieto akcie na jeseň,“ povedala pre Ľudové noviny J. Kucziková. Ako prezradila, rekonštruované múzeum uznali za vhodné na spomienkovú slávnosť aj preto, lebo má priestory na usporiadanie programov pod holým nebom.
Po slávnostnom akte čakala záujemcov beseda za okrúhlym stolom s bývalými pedagógmi a žiakmi, a otvorenie fotovýstavy z histórie 70-ročnej slovenskej výchovno-vzdelávacej ustanovizne.
„Je dobré tu byť v prítomnosti troch generácií. Najstaršia generácia hovorila o počiatkoch aj z videozáznamov, stredná dnes pôsobí na škole – medzi nimi naši bývalí žiaci – a máme tu aj najmladšiu generáciu, ktorej chceme ukázať príklad, ako by mali pristupovať k svojej škole. Tento školský rok sa ponesie v znamení oneskoreného spomínania,“ dodala J. Kucziková.
Séria podujatí bude pokračovať výtvarnou súťažou, ktorú rozbehnú v tomto mesiaci, keďže deti sa nevideli pol roka. Súťaž vyhodnotia začiatkom októbra. 8. októbra by chceli zrealizovať aj galaprogram, v ktorom by sa predstavili súčasní žiaci. Všetko však závisí len od toho, ako sa vyvinie situácia v súvislosti s pandémiou koronavírusu.
V škole, kde postupne sa zvyšuje počet žiakov (ako si môžete prečítať aj v našom článku o začiatku školského roka na 10. a 11. strane nášho týždenníka, majú 27 prváčikov), dbajú o to, aby sa nestratil rodinný ráz, a to nielen usporiadaním podujatí pre žiakov školy, ale aj uprednostnením detí bývalých žiakov. „Využívame také možnosti podávania žiadostí o projekty, ktoré sú príťažlivé, ako tu povedala jedna absolventka z mladšej generácie pri okrúhlom stole. Erasmus+ je atraktívny projekt, počas ktorého spolupracujeme s partnerskými školami nielen zo Slovenska – hoci sa snažíme mať tam stále aj slovenskú školu, ale môžeme rozvíjať zručnosti aj cez iné krajiny Európy a tak popri slovenskom jazyku zatraktívniť našu školu aj vyučovaním anglického jazyka. Možno aj táto tendencia nám zvyšuje počet žiakov, ale možno aj viackrát spomínaná rodinná atmosféra. Mimoškolské projekty, ktoré máme počas jesenného gastronomického dňa, alebo vianočného času, tzv. Týždňa sviatočných farieb alebo na jar, keď robíme tvorivé dielne. Využívame blízkosť prihraničných slovenských osvetových stredísk, ktoré nám vychádzajú v ústrety v tvorivých dielňach, v kultúrnej činnosti, v dramatickom krúžku,“ povedala o aktivitách 70-ročnej inštitúcie jej riaditeľka. Škola s internátom boli domovom spočiatku pre deti z okolia, ale urbanizáciou sa zvýšil pomer žiakov z mesta a dnes práve oni tvoria drvivú väčšinu žiakov novomestskej slovenskej školy.
Počas besedy za okrúhlym stolom, ktorú viedli riaditeľ hostiteľského múzea István Ringer a zástupkyňa riaditeľky Viera Mohayová premietali jednak videozáznamy, na ktorých hovorili bývalí učitelia a medzi dvomi videami zas pri stole sa vystriedali bývalí učitelia a žiaci – niekedy to boli tie isté osoby, veď v novomestskej slovenskej škole učia aj absolventi inštitúcie. Všetci sa zhodli na tom, že v škole vládne rodinná atmosféra, každý pozná každého po mene a v minulosti, keď deti nemohli chodiť na víkend domov, často usporiadali spoločné posedenia v rámci školy, ktoré utužovali spolupatričnosť.
Fotovýstava sa uskutočnila na tablách, ktoré pomohli pripraviť pracovníci Múzea Ferenca Kazinczyho. Otvorili ju riaditeľka školy so slovenským parlamentným hovorcom a vedúci národnostného odboru Ministerstva ľudských zdrojov Štefan Kraslán so zástupkyňou prednostu mestského úradu Zsuzsannou Bajzáthovou Bekényiovou. Výstava zahŕňa dôležité momenty histórie inštitúcie, rôzne etapy študentského života v škole a internáte, či ide o triedne výlety, učiteľov a vedúcich inštitúcie, medzinárodných vzťahov alebo školských slávností sme našli zaujímavé momenty. Tablá ešte istý čas ostanú v múzeu, ale potom ich premiestnia do auly školy, kde si ich bude môcť každý pozrieť a hľadať sa na fotografiách z bližšej i vzdialenejšej minulosti.
(ef)
Foto: Eva Fábiánová
