Úrodu treba osláviť – platilo to už od nepamäti a platí dodnes. S príchodom jesene sa každému správnemu milovníkovi vína rozšíria zreničky a zrýchli tep. Prichádza totiž najkrajšie obdobie roka, oberačka. A s ňou neodmysliteľné oberačkové slávnosti, nazývané aj vinobranie. Spríjemňujú nám príchod chladnejších a tmavších dní, hoci málokto vie, odkedy a prečo ľudia vinič hroznorodý, burčiak a dobré jedlo oslavujú.

Oslava vína siaha až do dávneho staroveku. Dionýzie na počesť boha vína Dionýza prebiehali na prelome marca a apríla v Aténach a trvali šesť dní. Na oslavu jesenného vinobrania sa konali malé slávnosti a každý tretí rok v Aténach usporadúvali tzv. veľké národné dionýzie. Oslavy sprevádzal slávnostný sprievod, predstavenia umelcov a súťaže básnikov. Tieto tradície spojené s ľudovými hrami boli zároveň zrodom gréckej komédie a tragédie. Dionýziami sa inšpirovali aj Rimania. Nespútaným a živelným južanom sa však oslava viniča hroznorodého a rímskeho boha vína Bakchusa, mierne povedané, vymkla spod kontroly. Pokračovateľom osláv vína boli v stredoveku na začiatku 16. storočia Floriale a ako názov vypovedá, vznikli v talianskej Florencii.

V našich končinách sa víno oberá najskôr koncom augusta, najčastejšie však v mesiacoch september a október. Čas, keď je hrozno pripravené na spracovanie určuje technologická zrelosť hrozna, čiže ideálny pomer cukru, kyselín a aromatických látok. Ťažkú a namáhavú prácu vinohradníkov s radosťou každoročne oslavujeme aj v súčasnosti. Hoci alegorické vozy vystriedali kolotoče, dobrého vína, jedla a zábavy je všade dostatok. Ale načo toľko slov, oberačkové slávnosti je najlepšie v tomto období zažiť na vlastnej koži.

Aj v malebnej dedinke Jášč sa v krásnu septembrovú sobotu konali tradičné oberačkové slávnosti. Členovia Slovenského národnostného pávieho krúžku, miestni obyvatelia, a žiaci miestnej základnej školy pripravili bohatý program na toto najväčšie a najpopulárnejšie podujatie v Jášči. Spoločne si zaspievali, zabávali sa a hodovali. Sprievod prešiel celou dedinou, a pri každom dome, kde ich pohostili, za odmenu zaspievali a zatancovali. Na čele sprievodu sa niesol veniec z hroznových strapcov a listov viniča, ktorý symbolizoval ukončenie oberačiek. Slávnosti vyvrcholili tradičnou zábavou v miestnom kultúrnom dome, ako sa vraví „až do rána bieleho”.

Viktória Gerstmárová Ecseriová

Foto: autorka