Pri príležitosti odovzdania Lamiho ceny v Sarvaši sme mali možnosť s oceneným Ondrejom Častvanom hovoriť aj o udalostiach, ktoré majú vplyv na život divadla Cervinus Teátrum. Riaditeľ umeleckej inštitúcie aj v koronavírusom sťažených podmienkach plánuje ďalšie programy a predstavenia. Ondrej Častvan presne vie, čo sa bude na jar na javisku diať, hneď ako to bude možné.
– Tanečníci súboru sa podieľajú na divadelných predstaveniach od roku 2004. Neraz vystupujú v úlohe tanečníkov, inokedy majú divadelné úlohy. Prezentovali sme aj samostatné predstavenia tanečného divadla. Rád by som spomenul Drotára Janka. Teraz sa chystáme na ďalšiu rozprávkovú inscenáciu s názvom Ide vajce na vandrovku. Naši tanečníci nebudú tancovať sarvašské, či maglódske tance, ale zemplínske, detvianske, goralské alebo tance z Čierneho Balogu.
– Až tak ďaleko pôjde vajce vandrovať?
– Neviem, skadiaľ vykročí, ale nepôjde zo Sarvaša. To je isté. Nazdávam sa, že z Detvy, lebo bude hrať na fujare. Môžeme povedať hoci aj to, že sa vyberie z detvianskeho salaša. Dostane sa do hory. Tam sa stretne s Jánošíkovými zbojníkmi. Tí budú tancovať goralské tance. Stretne však aj myšku, medveďa, vlka, aj koňa. Každý z nich bude iný charakter. Kôň bude tancovať dupák z Čierneho Balogu. Vlk bude tancovať zemplínske tance v choreografii Jozefa Šafu. Chystáme sa.
– Na kedy plánujete premiéru?
– Muziku sme mali hotovú už v decembri. Začiatkom apríla by sme sa radi ukázali. Ak to bude možné, my budeme pripravení.
Tešedíkovci verní svojmu poslaniu
– Tanečný súbor Tešedík v roku 2018 oslávil päťdesiat rokov svojho vzniku. V decembri 2020 sa stal laureátom Lamiho ceny. Kvalitatívne je to súbor na vysokej odbornej úrovni. V Sarvaši prezentuje nie po prvý raz tance rôznych regiónov Slovenska. Ako hodnotíte vyznamenanie Tešedíkovho tanečného súboru Lamiho cenou?
– Priznám sa, bolo to pre mňa prekvapenie. Nepočítal som s tým, lebo sme sa nezúčastnili každej prehliadky Vo víre tanca ako súťažný súbor. Viackrát sme sa podieľali najmä organizačne, respektíve pripravili sme celovečerný galaprogram. Beztak si myslím, že našu prácu sa oplatí hodnotiť na základe celovečerného programu a nie podľa 15-minútového kvalifikačného vystúpenia. Ani naše Zlaté kvalifikácie nepochádzali z rokov za sebou. Na jednej strane to každému dobre padne a potrebuje spoločenské uznanie. Samozrejme, okrem potlesku publika. Zamyslel som sa tiež nad tým, že počas uplynulých desaťročí sa veľa diskutovalo o práci našej formácie. Nakoľko sme my vôbec slovenský tanečný súbor. Myslím si, že časť nášho repertoáru je slovenská, len nie je isté, že my tu v Sarvaši, máme za úlohu sa venovať výlučne len slovenským tancom. Veď ľudové tanečné umenie v Maďarsku zjavne nepestuje len svoje lokálne kultúrne tradície. My tvoríme v širšom zmysle, veď od roku 1983 patríme oficiálne medzi tanečné súbory. Naši tanečníci majú takú vysokú odbornú kvalifikáciu, že sme sa mohli chopiť hocijakého materiálu. Nielen maďarského, ale aj sedmohradského rumunského, či sedmohradského maďarského, a vďaka svojej technickej pripravenosti sme to boli práve my, ktorí mohli patrične prezentovať zemplínske slovenské tance, alebo slovenské goralské, či detvianske tance ľudovému tanečnému hnutiu v Maďarsku. Myslím si, že ukážka a popularizácia slovenského tanečného materiálu v Maďarsku je jednou z veľmi dôležitých zložiek našej činnosti. Okrem toho, počas práce v skúšobni súboru vyrástli nielen profesionálni tanečníci, ale aj pedagógovia, spomedzi ktorých si mnohí vybrali ako tému svojej diplomovej práce práve kultúrne dedičstvo sarvašských Slovákov. Vznikli diplomovky na témy sarvašského zvykoslovia, sarvašskej slovenskej gastronómie alebo ľudovej architektúry, spracovanie zbierky sarvašských ľudových piesní. Hosťujúci pán profesor Móži o tom redigoval aj knihu. Členovia Tanečného súboru Tešedík prejavujú svoj vplyv v meste nielen v tanci, hudbe alebo divadelných produkciách, ale aj v zbieraní miestneho folklórneho materiálu a písaní publikácií. Podieľame sa na živote mesta na Luciu, na fašiangy i počas iných udalostí. Vychovávame si dorast. Najdôležitejšou základňou je Slovenská škola v Sarvaši, pre ktorú sú hodiny ľudového tanca pridanou hodnotou. Odtiaľ k nám prichádzajú deti slovenského pôvodu, či so slovenskými koreňmi. Alebo si ich rodičia prajú, aby sa ich deti učili folklórne tance.
Erika Trenková
Foto: autorka